Paul Scarron - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Paul Scarron
Paul Scarron
francúzsky básnik a prozaik
francúzsky básnik a prozaik
Narodenie4. júl 1610
Paríž, Francúzsko
Úmrtie6. október 1660 (50 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Paul Scarron
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Paul Scarron

Paul Scarron (* 4. jún 1610, Paríž, Francúzsko – † 6. október 1660, Paríž) bol francúzsky básnik, dramatik a prozaik, predstaviteľ barokovej literatúry.

Život

Narodil sa v roku 1610 do úradníckej rodiny, ktorá bola povýšená do šľachtického stavu. Bol siedmym dieťaťom Paula Scarrona (zvaného L'Apostre /teda Apoštol/), pána z Beauvais a z La Guespière, ktorý bol prísediacim parížskeho parlamentu (súdneho dvora), a jeho ženy Gabrielle Goguetovej.

V rokoch 1632 – 1640 žil v meste Le Mans na dvore tamojšieho biskupa Charlesa de Beaumanoira. Bol známy ako veľký vtipkár a autor príležitostných veršov. V roku 1638 ochorel na ťažký reumatizmus (prípadne na tuberkulózu chrbtice), ktorý ho postupne urobil imobilným. Podľa tradovanej legendy sa to stalo v čase karnevalu, počas ktorého sa nahý Scarron polial medom, vyváľal v perí a napokon skočil do chladnej rieky. Od tých čias sa mohol pohybovať len na vozíčku, jeho telo sa postupne krivilo a nohy nemohol ovládať. Scarron trpel veľkými bolesťami, ktoré zmierňoval značnými dávkami ópia, ale ani tie mu nepomáhali.

V roku 1643 začal písať svoje básne, komédie a novely, ktorými si získal značnú popularitu. Žil v Paríži, kde mal niekoľkých dobrodincov, ktorí mu pomáhali finančne, ale aj v presadení jeho diel do divadiel. V roku 1652 si zobral za manželku 16-ročnú sirotu Françoise d'Aubigné (1635 – 1719), vnučku spisovateľa Agrippu d'Aubigné (1552 – 1630). Françoise sa po jeho smrti stala milenkou a od roku 1683 manželkou kráľa Ľudovíta XIV. (známejšia bola pod titulom madame de Maintenon, prípadne markíza de Maintenon).

Scarron zomrel v roku 1660 a bol pochovaný v parížskom chráme Saint-Gervais. Sám si zložil epitaf, ktorý sa stal slávnym:

Celui qui cy maintenant dort
Fit plus de pitié que d'envie,
Et souffrit mille fois la mort
Avant que de perdre la vie.
Passant, ne fais ici de bruit
Garde bien que tu ne l'éveilles:
Car voici la première nuit
Que le pauvre Scarron sommeille.

Vo voľnom preklade:

Ten, ktorého telo leží tu,
budil skôr súcit ako závisť.
Tisíckrát pretrpel smrť svoju,
kým koniec žitia ráčil prísť.
Pútnik, nerob tu hluku moc,
nech sa spiaci neprebudí,
pretože toto je prvá noc,
kedy chudák Scarron spí a sní.

Dielo

Paul Scarron je predstaviteľom francúzskej barokovej literatúry. Písal príležitostné burleskné verše, divadelné hry a novely, ktoré sa stali námetom pre divadelné hry iných autorov (napríklad aj pre Molièrove hry). Sám čerpal z diel starších autorov, najmä španielskych (čo bolo v jeho dobe bežným javom). Známe boli najmä jeho Nouvelles tragi-comiques (Tragikomické novely, 1655 – 1657). Jeho nedokončené dielo Le Roman comique (prvý diel vyšiel v roku 1651, druhý v roku 1657; slovensky vydané pod názvom Komedianti) zobrazuje rôzne komické príhody hereckej kočovnej skupiny hosťujúcej v meste Le Mans. Román obsahuje množstvo žartovných scén, ktorých humor je niekedy hrubý až nízky (častým motívom sú krčmové bitky, malé i veľké podvody, obžerstvo a nevera, zámeny osôb). Jeho obsah bol satirickou reakciou na vyumelkované romány s patetickými scénami a sentimentálnymi hrdinami, ktoré boli v 40-tych a 50-tych rokoch veľmi obľúbené (najmä medzi vzdelanými ženami, tzv. preciózkami). Scarron napísal aj niekoľkých burleskných komédií ako napríklad: Jodelet ou le Maître valet (Jodelet alebo vrchný lokaj, 1645), L'Héritier Ridicule (Šťastný dedič, 1650), Don Japhet d'Arménie (Don Jafet z Arménska, 1653), L'Écolier de Salamanque (Učenec zo Salamanky, 1654) alebo Le Prince corsaire (Princ korzárom, 1658). Niektoré z nich sa hrali aj pred samotným kráľom Ľudovítom XIV., ale populárne boli najmä medzi obyčajnými divákmi parížskych divadiel.

Literatúra

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Scarron
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Paul Scarron





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk