A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Paul Scarron | |
francúzsky básnik a prozaik | |
Narodenie | 4. júl 1610 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 6. október 1660 (50 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Paul Scarron (plné texty diel autora) |
Commons | Paul Scarron |
Paul Scarron (* 4. jún 1610, Paríž, Francúzsko – † 6. október 1660, Paríž) bol francúzsky básnik, dramatik a prozaik, predstaviteľ barokovej literatúry.
Život
Narodil sa v roku 1610 do úradníckej rodiny, ktorá bola povýšená do šľachtického stavu. Bol siedmym dieťaťom Paula Scarrona (zvaného L'Apostre /teda Apoštol/), pána z Beauvais a z La Guespière, ktorý bol prísediacim parížskeho parlamentu (súdneho dvora), a jeho ženy Gabrielle Goguetovej.
V rokoch 1632 – 1640 žil v meste Le Mans na dvore tamojšieho biskupa Charlesa de Beaumanoira. Bol známy ako veľký vtipkár a autor príležitostných veršov. V roku 1638 ochorel na ťažký reumatizmus (prípadne na tuberkulózu chrbtice), ktorý ho postupne urobil imobilným. Podľa tradovanej legendy sa to stalo v čase karnevalu, počas ktorého sa nahý Scarron polial medom, vyváľal v perí a napokon skočil do chladnej rieky. Od tých čias sa mohol pohybovať len na vozíčku, jeho telo sa postupne krivilo a nohy nemohol ovládať. Scarron trpel veľkými bolesťami, ktoré zmierňoval značnými dávkami ópia, ale ani tie mu nepomáhali.
V roku 1643 začal písať svoje básne, komédie a novely, ktorými si získal značnú popularitu. Žil v Paríži, kde mal niekoľkých dobrodincov, ktorí mu pomáhali finančne, ale aj v presadení jeho diel do divadiel. V roku 1652 si zobral za manželku 16-ročnú sirotu Françoise d'Aubigné (1635 – 1719), vnučku spisovateľa Agrippu d'Aubigné (1552 – 1630). Françoise sa po jeho smrti stala milenkou a od roku 1683 manželkou kráľa Ľudovíta XIV. (známejšia bola pod titulom madame de Maintenon, prípadne markíza de Maintenon).
Scarron zomrel v roku 1660 a bol pochovaný v parížskom chráme Saint-Gervais. Sám si zložil epitaf, ktorý sa stal slávnym:
- Celui qui cy maintenant dort
- Fit plus de pitié que d'envie,
- Et souffrit mille fois la mort
- Avant que de perdre la vie.
- Passant, ne fais ici de bruit
- Garde bien que tu ne l'éveilles:
- Car voici la première nuit
- Que le pauvre Scarron sommeille.
Vo voľnom preklade:
- Ten, ktorého telo leží tu,
- budil skôr súcit ako závisť.
- Tisíckrát pretrpel smrť svoju,
- kým koniec žitia ráčil prísť.
- Pútnik, nerob tu hluku moc,
- nech sa spiaci neprebudí,
- pretože toto je prvá noc,
- kedy chudák Scarron spí a sní.
Dielo
Paul Scarron je predstaviteľom francúzskej barokovej literatúry. Písal príležitostné burleskné verše, divadelné hry a novely, ktoré sa stali námetom pre divadelné hry iných autorov (napríklad aj pre Molièrove hry). Sám čerpal z diel starších autorov, najmä španielskych (čo bolo v jeho dobe bežným javom). Známe boli najmä jeho Nouvelles tragi-comiques (Tragikomické novely, 1655 – 1657). Jeho nedokončené dielo Le Roman comique (prvý diel vyšiel v roku 1651, druhý v roku 1657; slovensky vydané pod názvom Komedianti) zobrazuje rôzne komické príhody hereckej kočovnej skupiny hosťujúcej v meste Le Mans. Román obsahuje množstvo žartovných scén, ktorých humor je niekedy hrubý až nízky (častým motívom sú krčmové bitky, malé i veľké podvody, obžerstvo a nevera, zámeny osôb). Jeho obsah bol satirickou reakciou na vyumelkované romány s patetickými scénami a sentimentálnymi hrdinami, ktoré boli v 40-tych a 50-tych rokoch veľmi obľúbené (najmä medzi vzdelanými ženami, tzv. preciózkami). Scarron napísal aj niekoľkých burleskných komédií ako napríklad: Jodelet ou le Maître valet (Jodelet alebo vrchný lokaj, 1645), L'Héritier Ridicule (Šťastný dedič, 1650), Don Japhet d'Arménie (Don Jafet z Arménska, 1653), L'Écolier de Salamanque (Učenec zo Salamanky, 1654) alebo Le Prince corsaire (Princ korzárom, 1658). Niektoré z nich sa hrali aj pred samotným kráľom Ľudovítom XIV., ale populárne boli najmä medzi obyčajnými divákmi parížskych divadiel.
Literatúra
- SCARRON Paul. In: JURÍČEK, Ján, ed. et al. Encyklopédia spisovateľov sveta. 3. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1987. 648 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 486.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Scarron
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Émile Zola
Alain Robbe-Grillet
Albert-Maria Besnard
Albert Camus
Alexandre Dumas mladší
Alexandre Dumas starší
Alfred de Musset
Alphonse de Lamartine
Anaïs Nin
André Breton
André Frossard
André Gide
André Malraux
André Maurois
Anna Gavalda
Anne Robert Jacques Turgot
Annie Ernauxová
Antoine de Saint-Exupéry
Benjamin Constant
Bernard Maris
Bertrand Blier
Bertrand Poirot-Delpech
Charles Cros
Charles Maurras
Charles Perrault
Christian Giudicelli
Christian Jacq
Claude-Adrien Helvétius
Claude Simon
Cyril Collard
Cyril Montana
Denis Diderot
Denis Veiras
Dominique de Villepin
Dominique Fernandez
Dominique Venner
Dominique Vivant Denon
Donatien Alphonse François de Sade
Edmonde Charles-Rouxová
Eliphas Lévi
Ernest Daudet
Ernest Denis
Eugène Canseliet
Eugène Noël
François-René de Chateaubriand
Françoise Sagan
François Cavanna
François de La Rochefoucauld (spisovateľ)
François de Tott
François Hotman
François Mauriac
Francis Veber
Gérard de Nerval
Gaspard Abeille
Gaston Bachelard
Gaston Leroux
Georges Bataille
Guy Debord
Guy de Maupassant
Guy Gilbert
Henri Barbusse
Honoré de Balzac
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Jacques-André Naigeon
Jacques Dupin
Jean-Baptiste Dubos
Jean-Louis Guez de Balzac
Jean-Paul Sartre
Jean Baptiste de Lamarck
Jean Clair
Jean Cocteau
Jean de La Bruyère
Jean de La Fontaine
Jean Giono
Jean Marais
Joris-Karl Huysmans
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Justus Scaliger
Jules Barbey d’Aurevilly
Jules Renard
Jules Romains
Julia Kristevová
Julien Green
Juliette Benzoniová
Léon Daudet
Louis-Sébastien Mercier
Louise de Vilmorin
Louis Claude de Saint-Martin
Luc de Clapiers, markíz z Vauvenargues
Madame de La Fayette
Madame de Sévigné
Madeleine de Scudéry
Marcel Pagnol
Marcel Proust
Margita Navarrská
Marguerite Duras
Marin Mersenne
Marlène Jobertová
Maurice Brillant
Maurice Druon
Michel de Montaigne
Michel Godet
Michel Houellebecq
Michel Quoist
Milan Kundera
Nicolas Chamfort
Nicolas Hulot
Olivier Jacquemond
Olivier Weber
Paul Scarron
Paul Valéry
Paul Verlaine
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Choderlos de Laclos
Pierre Dubois
Pierre Reverdy
Prosper Mérimée
Régis Debray
Raymond Abellio
René Goscinny
Roger de Bussy-Rabutin
Roger Martin du Gard
Roland Barthes
Romain Rolland
Sébastien Mamerot
Samuel Beckett
Stendhal
Théodore de Banville
Théophile Gautier
Tristan Corbière
Valéry Giscard d’Estaing
Virginie Despentes
Voltaire
Yves Congar
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk