A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pavol VI. Paulus VI | ||||||||
262. rímsky biskup | ||||||||
| ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
21. jún 1963 – 6. august 1978 | ||||||||
| ||||||||
Arcibiskup milánsky | ||||||||
4. január 1955 – 21. jún 1963 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Občianske meno | Giovanni Battista Montini | |||||||
Narodenie | 26. september 1897 Concesio, Taliansko | |||||||
Úmrtie | 6. august 1978 (80 rokov) Castel Gandolfo, Vatikán | |||||||
Pochovaný | Bazilika svätého Petra | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 29. máj 1920 (22 rokov) Giacinto Gaggia biskup brešský | |||||||
Inkardinácia | Brešská diecéza | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 1. november 1954 (57 rokov) Pius XII. | |||||||
Konsekrácia | 12. december 1954 (57 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Eugène-Gabriel-Gervais-Laurent Tisserant dekan Kolégia kardinálov | |||||||
Spolusvätitelia | Giacinto Tredici biskup brešský Domenico Bernareggi pomocný biskup milánsky | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 15. december 1958 (61 rokov) Ján XXIII. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Titulárny kostol | Santi Silvestro e Martino ai Monti | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 21. jún 1963 (65 rokov) | |||||||
Intronizácia | 30. jún 1963 (65 rokov) | |||||||
Svätec | ||||||||
Blahorečenie | 19. október 2014 Námestie sv. Petra, Vatikán František | |||||||
Kanonizácia | 14. október 2018 Vatikán | |||||||
Sviatok | 29. máj | |||||||
Odkazy | ||||||||
Pavol VI. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Svätý Pavol VI., lat. Paulus PP. VI, vlastným menom Giovanni Battista Enrico Antonio Maria Montini[1] (* 26. september 1897 Concesio, Taliansko – † 6. august 1978, Castel Gandolfo, Vatikán) bol 262. pápež v období 21. jún 1963 – 6. august 1978.
Životopis
Mladosť
Narodil sa v dedine Concesio pri Brescii, ako druhý syn v rodine váženého advokáta, obchodníka, vydavateľa a šéfredaktora katolíckeho denníka Il cittadino di Brescia.[2] Pápežova matka bola hlboko veriaca žena, ktorá chodila každý deň na sväté prijímanie.
Takmer celé detstvo prežil na vidieku. Začal študovať na jezuitskom gymnáziu v Brescii, ktoré však musel pre chorobu opustiť. Ďalšie vyučovanie absolvoval súkromne, maturitu zložil v roku 1916 na prísnom gymnáziu Arnaldo da Brescia.[3] Aj v kňazskom seminári v Brescii začal študovať ako externista. Býval v rodičovskom dome.[4]
Kňaz
Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920.[1] Primície mal na ďalší deň v kostole Santa Maria delle Grazie v Brescii.[4] Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú univerzitu Gregoriana.[4] Súčasne študoval aj na štátnej univerzite. Po čase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov, ktorá sa vtedy volala Accademia dei Nobili ecclesiastici (Akadémia cirkevných šľachticov).[4] Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma.[4]
Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.
Biskup
1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa.[1] Do úradu nastúpil 4. januára 1955[1] a tak účinkoval, že sa, ako sám povedal, cítil ako „arcibiskup robotníkov“.[5] Jeho sťahovanie „sprevádzalo povestných deväťdesiat debien kníh“.[6] O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála.[1]
Pontifikát
Za pápeža bol zvolený, ako umiernený pokrokár,[7] 21. júna 1963,[1] po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi. Už v roku 1964 vykonal ako pápež prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I., čo bolo historicky veľmi dôležité stretnutie z pohľadu ekumenizmu. V záujme ekumenizmu usporiadal tiež stretnutie s arcibiskupom canterburským Michaelom Ramseyom v Ríme 24. marca 1966, opätovne s ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. najprv 25. júla 1967 v Istanbule a potom 26. októbra 1967 v Ríme.[8]
Pavol VI. okrem cesty do Svätej zeme absolvoval aj iné pastoračné cesty. Navštívil Filipíny, Austráliu, Indonéziu, Samou, Hongkong, Irán a Srí Lanku. Jeho neobyčajné cesty do Indie, do OSN v New Yorku vzbudili pozornosť svetovej verejnosti.[9] Medzi novinármi ho nazývali Flying Paul (Lietajúci Pavol).
Pavol VI. zrušil index zakázaných kníh a názov Svätého ofícia zmenil na Kongregáciu pre náuku viery. (Sväté ofícium bolo následníkom stredovekej inštitúcie pre inkvizíciu.)[8]
V zahraničnej politike bol pokračovateľom mierovej koexistencie Jána XXIII. Rozhodol sa pokračovať v Druhom vatikánskom koncile, ktorý prerušila smrť Jána XXIII.[10] Aj keď s veľkou opatrnosťou, ale chcel pokračovať v zbližovaní sa s východným blokom v intenciách svojho predchodcu.[11]
Menovania nových slovenských biskupov
- 13. máj 1964 – Pavol Hnilica SJ – vymenovaný za titulárneho biskupa sídla Rusadus
- 25. august 1964 – Michael Rusnak CSsR – vymenovaný za pomocného biskupa Torontskej ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie v Kanade a titulárneho biskupa sídla Tzernicus
- 2. apríl 1969 – Ján Hirka – vymenovaný za apoštolského administrátora Prešovskej gréckokatolíckej eparchie
- 19. február 1973
- Július Gábriš – vymenovaný za apoštolského administrátora Trnavskej apoštolskej administratúry a titulárneho biskupa sídla Decoriana
- Ján Pásztor – vymenovaný za diecézneho biskupa Nitrianskej diecézy
- Jozef Feranec – vymenovaný za diecézneho biskupa Banskobystrickej diecézy
- 1976 – Dominik Kaľata – vymenovaný za pomocného biskupa arcidiecézy Freiburg im Breisgau v Nemecku
Proces kanonizácie
Blahorečenie
Pápež František v piatok 9. mája 2014 rozhodol o blahorečení Pavla VI., ktoré sa uskutočnilo v nedeľu 19. októbra 2014.[12][13][14] Jeho pozostatky neexhumovali,[15] ako relikvia slúžili stopy krvi na odeve Pavla VI., ktoré na ňom ostali po pokuse o atentát na pápeža v Manile 27. novembra 1970.[13][14] Počas blahorečenia mal pápež František oblečené zlaté rúcho, ktoré dostal Pavol VI. k osemdesiatym narodeninám a použil aj jeho biskupskú palicu a kalich.[13][14] Jeho spomienka sa v Katolíckej cirkvi slávi 26. septembra.[13]
Kanonizácia
Dňa 13. decembra 2017 komisia teológov potvrdila ďalší zázrak na príhovor Pavla VI. Zázrak sa týkal narodenia zdravého dieťaťa v 26. týždni tehotenstva aj napriek prasknutiu placenty v 13. týždni tehotenstva a veľmi rizikovému tehotenstvu. Matka sa rozhodla dieťa donosiť a svoje tehotenstvo zverila príhovoru Pavla VI.[16][17]
Členovia Kongregácie pre kauzy svätých na zasadnutí 6. februára 2018 tento zázrak potvrdili.[16]
Pápež František 6. marca 2018 podpísal dekrét o svätorečení Pavla VI., ktorým zázrak uznal. Jeho kanonizácia bola v nedeľu 14. októbra 2018 vo Vatikáne.[18]
Zasadania Druhého vatikánskeho koncilu za Pavla VI.
- (Prvé zasadanie za Jána XXIII. Od 11. októbra 1962 do 8. decembra 1962)
- Druhé zasadanie od 29. septembra 1963 do 4. decembra 1963.
- Tretie zasadanie od 14. septembra 1964 do 21. novembra 1964
- Štvrté a piate zasadanie od 14. septembra 1965 do 8. decembra 1965.[19]
Dokumenty vydané Pavlom VI.
- Konštitúcia o liturgii (4. decembra 1963)
- Dekrét o masmédiách (4. decembra 1963)
- Konštitúcia o Cirkvi (21. novembra 1964)
- Dekrét o ekumenizme
- Dekrét o východných katolíckych cirkvách
- Mysterium fidei (3. septembra 1965) – podnet pre liturgickú reformu
- Populorum progressio (26. marca 1967) – požaduje sociálnu spravodlivosť
- Sacerdotalis coelibatus (24. júna 1967) – nástojí na dodržiavaní kňazského celibátu
- Humanae vitae (25. júla 1968) – odsudzuje umelé metódy pri obmedzovaní pôrodnosti
- Matrimonia mixta (31. marca 1970) – umiernenejšie nariadenia o zmiešaných manželstvách
Zaujímavosti
- Malého Giovanniho rodičia po narodení zverili dojke, tridsaťročnej sedliačke, ktorá ho spolu s vlastným štvrtým dieťaťom dojčila 14 mesiacov.
- Na primíciách mal mladý kňaz Montini oblečené omšové rúcho, ktoré mu matka ušila zo svojich svadobných šiat.
- Študentskí priatelia Montiniho volali „Džibiemme“ (G.B.M.- iniciály jeho mena).
- Pápež Pavol VI. sa sám pokladal za antifašistu. V portréte, ktorý o ňom uverejnili v L’Osservatore Romano 28. januára 1974 sa píše, že Montini bol nielen odporca fašizmu, ale na rozdiel od Pia XII. nepociťoval ani sympatie k Nemcom.
- 13. novembra 1964 položil pápežskú tiaru na oltár Baziliky svätého Petra, ako dar chudobným.
- Zrušil používanie prenosného trónu (sedia gestatoria).
Referencie
- ↑ a b c d e f CHENEY, David M.. Pope Paul VI . catholic-hierarchy.org, . Dostupné online. (angl.)
- ↑ Mondin 2001, s. 731
- ↑ Mondin 2001, s. 731 – 732
- ↑ a b c d e Mondin 2001, s. 732
- ↑ Mondin 2001, s. 734
- ↑ PAVOL VI. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 262 – 264.
- ↑ Mondin 2001, s. 736
- ↑ a b Mondin 2001, s. 746
- ↑ Mondin 2001, s. 749
- ↑ Mondin 2001, s. 740
- ↑ Mondin 2001, s. 749 – 750
- ↑ GAZDA, Imrich. František ocenil ďalšieho koncilového pápeža. Pavol VI. bude blahorečený. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2014-05-11. Dostupné online . ISSN 1336-720X.
- ↑ a b c d Pápež Pavol VI. je blahoslavený, dňom slávenia je 26. september . Radio Vaticana, 2014-10-21, . Dostupné online.
- ↑ a b c Pápež Pavol VI. je blahoslavený, dňom slávenia je 26. september . Bratislava: TK KBS, 2014-10-19, . Dostupné online.
- ↑ Pozostatky Pavla VI. zostanú po blahorečení vo Vatikánskych hrobkách . Bratislava: TK KBS, 2014-10-18, . Dostupné online.
- ↑ a b Bude Pavel VI. brzy svatým? Kardinálové potvrdili zázrak . Česká biskupská konference, 2018-02-12, . Dostupné online. (čes.)
- ↑ Teológovia uznali druhý zázrak pripisovaný pápežovi Pavlovi VI.. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-12-22. Dostupné online cit. 2018-02-14. ISSN 1339-844X.
- ↑ Cirkev dekrétom uznala mučeníctvo Božej služobníčky laičky Anny Kolesárovej online. Radio Vaticana, 2018-03-07, cit. 2018-03-07. Dostupné online.
- ↑ Mondin 2001, s. 740 – 746
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- Mondin, Battista (2001) (maď.), Pápák enciklopédiája, Budapešť: Szent István társulat, ISBN 963-361-295-0
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol VI.
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol VI.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Biografia na www.vatican.va (po anglicky)
- Životopis na caritas.sk
- Článok: Očami viery, vedy a kultúry: 30 rokov od smrti pápeža Pavla VI.
Predchodca: Ján XXIII. |
Pápež Pavol VI. (zoznam) |
Nástupca: Ján Pavol I. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk