svätý Pavol
Svätý Pavol od Petra Paula Rubensa z roku 1611
Biografické údaje
Narodenie	cca. 5 Tarsus, Cicilia, Rímske cisárstvo
Úmrtie	cca. 64 alebo 67 (vo veku 61 – 62 alebo 64 – 65 rokov) pravdepodobne Rím, Rímske cisárstvo
Uctievanie
Atribúty	meč, kniha
Patronát	katolíckej tlače, robotníčok, teológov a duchovných správcov, mesta Londýna, tkalcov; proti ušným chorobám, proti kŕčom, proti hadiemu uštipnutiu, proti strachu; za plodnosť polí
Cirkev	katolícke, anglikánske, luteránske i pravoslávne cirkvi
Sviatok	29. jún, 25. január – obrátenie
Odkazy
	Pavol (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Pavol (predtým nazývaný Saul Tarzenský; cca. 5, Tarsus, Turecko – † cca. 64/65, Rím, Taliansko) známy tiež ako Pavol Apoštol^[1] alebo Svätý Pavol, bol kresťanský apoštol, ktorý šíril Ježišovo učenie vo svete prvého storočia.^[2] Bol všeobecne považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností apoštolského veku.^[3] Od polovice 40. do polovice 50. rokov nášho letopočtu založil niekoľko kresťanských komunít v Malej Ázii a Európe.

Podľa knihy Nového zákona Skutky apoštolov bol Pavol farizejom.^[4] Zúčastnil sa na prenasledovaní prvých Ježišových učeníkov, možno Židov z helenizovanej diaspóry, ktorí konvertovali na kresťanstvo,^[5] v oblasti Jeruzalema pred jeho konverziou. Nejaký čas po tom, čo Pavol schválil popravu Štefana,^[6] cestoval po ceste do Damasku, aby tam našiel nejakých kresťanov a priviedol ich „spútaných do Jeruzalema“.^[7] Na poludnie zažiarilo okolo neho aj tých, ktorí boli s ním, svetlo jasnejšie ako slnko, čo spôsobilo, že všetci padli na zem, pričom zmŕtvychvstalý Kristus sa slovne prihovoril Pavlovi ohľadom jeho prenasledovania.^[8][9] Keď bol oslepený^[10] a dostal príkaz vstúpiť do mesta, o tri dni neskôr mu Ananiáš z Damasku vrátil zrak. Po týchto udalostiach bol Pavol pokrstený a hneď začal vyhlasovať, že Ježiš Nazaretský je židovský mesiáš a Boží Syn.^[11] Približne polovica obsahu knihy Skutky apoštolov podrobne opisuje život a dielo Pavla.

Štrnásť z 27 kníh Nového zákona sa tradične pripisuje Pavlovi.^[12] Učenci nepopierajú, že sedem z Pavlových epištol je autentických, s rôznou mierou argumentácie o zvyšných. Pavlovo autorstvo Listu Hebrejom sa v samotnom liste neuplatňuje a už v 2. a 3. storočí sa o ňom pochybovalo. Od 5. do 16. storočia sa takmer bez pochýb akceptovalo, že autorom listu Hebrejom bol Pavol,^[13] ale tento názor dnes vedci takmer všeobecne odmietajú.^[14][15] O ďalších šiestich sa niektorí učenci domnievajú, že pochádzali od nasledovníkov píšucich v jeho mene, pričom použili materiál z Pavlových prežívajúcich listov a listov, ktoré napísal a ktoré už neprežili. Iní vedci tvrdia, že myšlienka pseudonymného autora sporných listov vyvoláva veľa problémov.^[16]

Pavlove epištoly sú aj dnes životne dôležitými koreňmi teológie, bohoslužby a pastoračného života v latinských a protestantských tradíciách Západu, ako aj vo východných katolíckych a pravoslávnych tradíciách Východu.^[17] Pavlov vplyv na kresťanské myslenie a prax bol charakterizovaný ako „hlboký, keďže je všadeprítomný“, medzi vplyvmi mnohých iných apoštolov a misionárov zapojených do šírenia kresťanskej viery.

Pochádzal z nábožnej židovskej rodiny z kmeňa Benjamin, ktorá mala rímske občianske právo. Bol vychovaný ako farizej, dostalo sa mu však zrejme aj grécke vzdelanie. Písal po grécky a citáty zo Starého zákona preberal z gréckeho prekladu. Neskôr študoval v Jeruzaleme u slávneho rabína Gamaliela I. a sám sa stal rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov. Saul bol horlivým vyznavačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku pochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku mal videnie, po ktorom sa obrátil na kresťanskú vieru. Odtiaľ pochádza príslovie Obrátenie Šavla na Pavla.

Bol prvým vzdelancom medzi Kristovými učeníkmi (snáď s výnimkou evanjelistu Marka). Kresťanstvo chápal ako tretí stupeň vo vývoji zákona.

Pohania podliehajú zákonu prírodnému, zbožňujú prírodné sily ako bohov, klaňajú sa svojim výtvorom alebo zvieratám, prosto sú poddaní prírode. Je to teda aj poddanstvo zákonu tela, zbožňovanie jeho potrieb. Pohanský človek je celkom pohltený prírodou, klania sa a korí sa jej. Prijíma jej zákon, zákon boja, pomsty, krvi.

Druhou fázou vývoja zákona je zákon starožidovský. Nie je to už zákon prírody, ale „zákon otcov“, písaný kódex, vyjadrujúci vôľu jedného boha - „Jahve“, ktorý sa skrze prorokov „zjavoval“ izraelskému národu. Je to zákon Boha „Jahve“, ktorý sa často správa až príliš ľudsky, keď napríklad od Abraháma žiada smrť jeho syna Izáka, ako skúšku Abrahámovej oddanosti Bohu „Jahve“. V poslednej chvíli anjel zadržiava Abrahámovu ruku a nedovoľuje Abrahámovi obetovať syna. „Jahve“ je presvedčený o Abrahámovej oddanosti a má dôkazový materiál, pre „Jahveho“ odporcov, že človek (v tomto prípade Abrahám) neslúži „Jahvemu“ zo sebeckých dôvodov.

Kresťanstvo je zákonom lásky a pokoja.

Vo väčšine kresťanských cirkví sa sviatok sv. apoštola Pavla slávi 29. júna spoločne s apoštolom Petrom.

V gréckokatolíckej cirkvi sviatku svätých apoštolov Petra a Pavla predchádza tzv. Petro-pavlovský alebo Apoštolský pôst (ľudovo nazývaný Petrovka).

• Wangerin, Walter: Život apoštola Pavla, Volvox Globator, 2005
• "Dňa 29. júna : Svätý apoštol Pavol." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 358-374. ISBN 80-7165-381-0
• "Peter a Pavol, apoštoli : 29. jún." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 266-267. ISBN 80-967341-1-3

• List Rimanom
• Prvý list Korinťanom
• Druhý list Korinťanom
• List Galaťanom
• List Efezanom
• List Filipanom
• List Kolosanom
• Prvý list Solúnčanom
• Druhý list Solúnčanom
• Prvý list Timotejovi
• Druhý list Timotejovi
• List Títovi
• List Filemonovi
• List Hebrejom

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol (apoštol)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol (apoštol)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Pavol, apoštol na zivotopisysvatych.sk

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paul the Apostle na anglickej Wikipédii.

1. ↑ BROWN, Raymond E.. An introduction to the New Testament. New York : , 1997. (1st edition.) Dostupné online. ISBN 0-385-24767-2.
2. ↑ POWELL, Mark Allan. Introducing the New Testament : a historical, literary, and theological survey. Grand Rapids, Mich. : Baker Academic, 2009. Dostupné online. ISBN 978-0-8010-2868-7.
3. ↑ The canon debate. Peabody, Mass. : Hendrickson Publishers, 2002. Dostupné online. ISBN 978-1-56563-517-3.
4. ↑ Acts 26 . ESV Bible, . Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ CROSSLEY, James. Christianity in the Making, Volume 2: Beginning from Jerusalem - By James D.G. Dunn, William B. Eerdmans. Conversations in Religion & Theology, 2011-05, roč. 9, čís. 1, s. 56–65. Dostupné online . ISSN 1479-2206. DOI: 10.1111/j.1479-2214.2011.00208.x.
6. ↑ Acts 8 . ESV Bible, . Dostupné online. (po anglicky)
7. ↑ Acts 9 . ESV Bible, . Dostupné online. (po anglicky)
8. ↑ Acts 26 . ESV Bible, . Dostupné online. (po anglicky)
9. ↑ Acts 22 . ESV Bible, . Dostupné online. (po anglicky)
10. ↑ Acts 22 . ESV Bible, . Dostupné online. (po anglicky)
11. ↑ Acts 9 . ESV Bible, cit. 2022-11-07. Dostupné online. (po anglicky)
12. ↑ BROWN, Raymond E.. An introduction to the New Testament. New York : s.n., 1997. (1st edition.) Dostupné online. ISBN 0-385-24767-2.
13. ↑ The New Jerome Biblical commentary. s.l. : G. Chapman, 1990. Dostupné online. ISBN 0-225-66588-3.
14. ↑ The New Jerome Biblical commentary. s.l. : G. Chapman, 1990. Dostupné online. ISBN 0-225-66588-3.
15. ↑ KÜMMEL, Werner Georg. Introduction to the New Testament. Nashville Tennessee : s.n., 1975. (Revised edition.) Dostupné online. ISBN 0-687-19575-6.
16. ↑ CARSON, D. A.. An introduction to the New Testament. Grand Rapids, Mich. : Zondervan, 2005. (2nd ed.) Dostupné online. ISBN 0-310-23859-5.
17. ↑ AAGESON, James W.. Paul, the Pastoral Epistles, and the early church. Peabody, Mass. : Hendrickson Publishers, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-59856-041-1.

Tento článok týkajúci sa svätca alebo svätice je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.