Pedagogické filozofovanie je odhaľovanie, skúmanie a rozširovanie predpokladov premeny výchovnej reality na účinný faktor tvorby kultúrneho spoločenstva. Totalita výchovnej reality sa pedagogickému filozofovaniu (a vôbec akémukoľvek poznávaniu) podáva na začiatku v podobe celku predkriticky daného; jednou zo základných úloh pedagogického filozofovania je odlíšenie výchovnej reality od celku predkriticky daného, v podobe ktorého sa nám podáva. V tom je nezastupiteľná a zároveň veľmi ťažko realizovateľná kritická funkcia pedagogického filozofovovania, ktorú možno rozpoznávať už dávno pred nástupom kantovského kriticizmu v rôznych fomách opozičnosti proti záujmu oficiálne reglementovať výchovnú realitu v prospech najvplyvnejších záujmových skupín spoločnosti.

Produktom pedagogického filozofovania je o. i. filozofický obraz výchovnej reality a jej zložiek (aktérov), vzťahov, procesov, cieľov, ideálov atď.

Súbor pravidiel a postupov pedagogického filozofovania je metóda pedagogického filozofovania.

V priestore medzi výchovnou realitou a filozofickým obrazom výchovnej reality sa rozvinulo viacero metód pedagogického filozofovania, ktoré sa vzájomne odlišujú konfiguráciou kategórií (medzi nimi zaujíma kľúčové miesto kategória človeka alebo iný významový útvar, ktorý je výsledkom poznania člvoveka) a hodnôt intervenujúcich v priebehu tvorby filozofického obrazu výchovy alebo výchovnej reality.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.