A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peperek | |
prírodná pamiatka | |
PP Peperek - skaly pri vrchole
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Kraj Vysočina |
Okres | Okres Žďár nad Sázavou |
Lokalita | Račín u Polničky, Zámek Žďár |
Nadmorská výška | 620 - 675 m n. m. |
Súradnice | 49°34′38″S 15°51′54″V / 49,57722°S 15,86500°V |
Rozloha | 12,1132 ha |
Vznik | 18. júl 1974[1] |
- Vyhlásil | Okresný národný výbor Žďár nad Sázavou |
Správa | AOPK ČR CHKO Žďárské vrchy |
Kód AOPK ČR | 1446 |
Poloha na mape Česka
| |
Wikimedia Commons: Peperek | |
Webová stránka: Biolib.cz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Peperek | |
kopec | |
skalný útvar na vrchole
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Vysočina |
Okres | Žďár nad Sázavou |
Pohorie | Českomoravská vrchovina Křižanovská vrchovina Bítešská vrchovina Herličská vrchovina |
Nadmorská výška | 675 m n. m. |
Geologické zloženie | rula |
Wikimedia Commons: Peperek | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Peperek je kopec o nadmorskej výške 675 m nachádzajúci sa na východe Čiech v oblasti Žďárských vrchov asi 5 km západne od okresného mesta Žďár nad Sázavou, prípadne 2 km juhovýchodne od obce Velká Losenice. Asi 255 metrov východne od neho prechádza historická zemská hranica Čiech a Moravy.
Skalný vrchol je sprístupnený odbočkou zo žltej turistickej značky vedúcej od Tálského mlyna cez Peperek a Rozštípenú skálu na Hamerský kopec pri Žďári nad Sázavou. Vrchol je však zarastený a neposkytuje žiadne rozhľady.
Prírodná pamiatka
Vrchol kopca zaberá rovnomenná prírodná pamiatka zriadená v roku 1974 na rozlohe 12 ha na ochranu skalnatého hrebeňa vytvárajúceho skalnú stenu dlhú cez 300 m prerušenú dvoma širokými depresiami s balvanovými prúdmi a sutinami. Zachoval sa tu zvyšok suťových lesov tvorený najmä bukom lesným s prímesou javora horského. V bylinnom poschodí sú hojne zastúpené paprade napr. papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a peračina dúbravová (Gymnocarpium dryopteris), ďalej napríklad mesačnica trváca (Lunaria rediviva), pečeňovník trojlaločný (Hepatica nobilis) a ostružiny. Skaly a sutiny sú bohato porastené pokryvnou vegetáciou lišajníkov. Na rozdiel od samotného vrcholu však táto prírodná pamiatka zasahuje aj na územie Moravy.
-
Skalné útvary pri vrchole Peperka
-
Starý buk v PP Peperek
Referencie
- ↑ Stránky AOPK ČR . . Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peperek
Externé odkazy
- Na stránke geologické lokality.cz
- BioLib.cz
- Kultúrne a prírodné dedičstvo Kraja Vysočina
- Peperek na Ochranaprirody.cz Archivované 2017-01-06 na Wayback Machine
- Peperek na stránkach turistika.cz
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peperek na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk