Peristera (Перистера)
Sveta Petka
antická a stredoveká pevnosť
pohľad na pevnosť Peristera z juhovýchodu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Pazardžik
Okres	Peštera
Mesto	Peštera
Súradnice	42°2′19.68″S 24°18′15.48″V / 42,0388000°S 24,3043000°V / 42.0388000; 24.3043000
Dĺžka	94 m
Šírka	37 m
Rozloha	2 895 m²
Vznik	2. storočie (prvá výstavba), 6. storočie (obnova)
Pre verejnosť	prístupné
Wikimedia Commons: Peristera Fortress
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pevnosť Peristera (bulh. Крепостта „Перистера” – Krepostta „Peristera”)^[1][2][3][4] je neskoro-antická a stredoveká pevnosť^[1][2] ktorá sa nachádza v meste Peštera v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.^[1][2][3]

Názvy

Ďalšie názvy

Pevnosť je známa aj ako Pevnosť Sveta Petka (bulh. Крепостта „Света Петка” – „Sveta petka”),^[5] alebo Neskoro-antická a stredoveká pevnosť Peristera (bulh. Късноантична и средновековна крепост „Перистера” – Kăsnoantična i srednovekovna krepost ”Peristera”).^[6]

Pôvod názvu Peristera

Názov Peristera má s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod v gréčtine a označuje holuba, prípadne holubie miesto.^[1][3][7]

Lokalita

Pevnosť Peristera sa nachádza približne kilometer^[1] severne od centra^[1][6] Peštery^[5][1][2][6] na samom okraji mesta^[1] pri výpadovke na mesto Pazardžik^[1] na vrchole pahorku Sveta Petka^[5][1][2][6] v nadmorskej výške 494 m n. m.^[1]

Dejiny

Archeologické vykopávky a výskumy preukázali, že dejiny pevnosti pozostávajú z niekoľkých historických etáp.^[1][3]

Trácke obdobie

Prví obyvatelia pahorku Sveta Petka boli Tráci, ktorí mali na vrchole malú osadu.^[1][2][4] Konkrétne išlo o trácky kmeň Besov a na mieste žili na prelome letopočtov.^[2]

Do súčasnosti sa z tohto obdobia dochoval^[1][2] komplex^[2] Megalitických balvanov s vytesanými stúpadlami^[1][2] ktorý sa nachádza v areáli citadely pevnosti a pravdepodobne slúžil ako svätyňa.^[2]

Z tráckeho obdobia pochádzajú taktiež pohrebné urny v tvare sarkofágu, ktoré boli objavené na okraji pahorku.^[2][4]

Prvá epocha

Za prvú epochu existencie samotnej pevnosti sa považuje obdobie od 2. do začiatku 3. storočia, keď Rimania postavili na vrchole pahorku prvú pevnosť, ktorú v tomto čase aktívne využívali.^[1][4] Išlo o malú vojenskú pevnosť pre približne 80 vojakov.^[4] Bola postavená z dôvodu strategickej polohy pahorku v blízkosti jednej z hlavných ciest spájajúcich Hornotrácku nížinu s Egejským morom.^[1]

Druhá epocha

Druhý raz bola pevnosť využívaná od konca 3. do konca 4. storočia.^[1][8] Je spojená predovšetkým s obdobím panovania cisárov Diokleciána, Konštantína Veľkého a Juliána.^[8]

V tejto dobe sa pevnosť rozrástla a na mieste sa usídlilo aj civilné obyvateľstvo. Rozrástlo sa aj ohradenie pevnosti.^[4] Koncom 4. storočia bola táto prvá pevnosť zničená počas útokov Gótov,^[1][2][8] k čomu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v priebehu druhej gótskej vojny, počas panovania cisára Valensa, po jeho porážke v bitke pri Adrianopole 9. augusta 378.^[2][8]

Tretia epocha

Tretia epocha pevnosti sa začína v období začiatku 6. storočia.^[4] Najvýznamnejšie bolo predovšetkým obdobie počas panovania byzantských cisárov Justiniána I. a Justína II., keďže v tomto čase bola pevnosť naplno obnovená.^[1]

Pevnosť bola v tomto čase obnovená predovšetkým preto, aby sa stala súčasťou obranného valu, ktorý mal chrániť Byzantskú ríšu, ako aj dôležité cesty v regióne pred nájazdmi barbarov.^[1][8] Do tohto obranného systému bola zaradená po viacerých útokoch v priebehu rokov 528 – 529, čo viedlo až k rozvratu v roku 533, kedy Byzantská ríša prišla o provincie Moesia a Skýtia.^[8] Počas panovania Justiniána I. boli obnovené a rozšírené ako pevnostné steny (hradby), tak aj všetky strategické obranné posty, teda najmä veže.^[1][8] Dve obranné veže (juhovýchodná a severovýchodná) boli počas tejto obnovy prestavané na ranokresťanské chrámy.^[1][8] Po smrti Justiniána I. sa cisárom stal Justín II., pričom počas jeho panovania dosiahla pevnosť Peristera najväčšieho ekonomického rozmachu.^[8] Zároveň ale počas jeho panovania začali prichádzať početné nájazdy Avarov a Slovanov na osídlené miesta v tejto časti Byzantskej ríše.^[8]

Tretia etapa dejín pevnosti sa nakoniec skončila ku v druhej polovici 6. storočia počas panovania cisára Tiberia II.,^[8] keď bola nakoniec takmer úplne zničená a následne opustená v dôsledku útoku Slovanov.^[8][4]

Štvrtá epocha

Posledná epocha fungovania pevnosti sa datuje do obdobia stredoveku.^[1][8] V tomto čase bola pevnosť čiastočne obnovená,^[2][8] nedosiahla však významu ako v období Byzantskej ríše.^[8]

Z tohto obdobia boli na mieste objavené rôzne predmety pochádzajúce z 13. storočia, predovšetkým keramika a mince.^[1] Pevnosť bola zničená počas osmanského obsadzovania oblasti niekedy koncom 14. storočia.^[1]

Novodobé dejiny

Prvé novodobé písomné zápisky o zvyškoch pevnosti sa datujú do roku 1870, kedy sa o pevnosti zmienil Stefan Zachariev vo svojej knihe Geografsko – istoriko – statističesko opisanie na Tatarpazardžiškata kaaza (bulh. Географско – историко – статистическо описание на Татарпазарджишката кааза, doslova: Geograficko – historicko – štatistický opis Tatarpazardžickej kazy)^[7] – kaza bola administratívna jednotka v Osmanskej ríši – ktorá bola vydaná vo Viedni.^[7] Neskôr sa o pevnosti zmieňuje Konstantin Jireček vo svojich cestopisoch z roku 1883.^[7]

V rokoch 1954 – 1958 ako aj v roku 1972 prebehli na mieste pevnosti archeologické výskumy a vykopávky.^[5][7]

Na prelome 0. rokov 21. storočia a 10. rokov 21. storočia sa uskutočnili zatiaľ posledné archeologické vykopávky.^[1] V roku 2011 bol pevnosti pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[6] Po ukončení výskumov a vykopávok bol zhotovený projekt reštaurácie a konzervácie objektu bývalej pevnosti.^[7] Reštaurácia pevnosti bola ukončená začiatkom roku 2014^[8][7] a 22. mája toho istého roku bola pevnosť otvorená pre návštevníkov.^[2]

Charakteristika

Areál pevnosti pokrýva väčšiu časť pahorku Sveta Petka.^[1] Ide o pevnosť s celkovo tromi hradbovými múrmi a šiestimi obrannými vežami, pričom dve z týchto veží boli neskôr prestavané na chrámy.^[1] Pevnosť pozostávala z dobre chránenej citadely, vnútorného mesta a podhradia.^[1] Spolu s vnútorným mestom a podhradím dosahovala celková plocha až okolo 2 hektárov.^[3][2]

Opevnenie citadely má pôdorys elipsy s dĺžkou 94 metrov a šírkou 37 metrov.^[1][9] Celková plocha citadely pevnosti tak dosahuje 2895 m².^[3][9] Je orientovaná v smere severovýchod – juhozápad. Denivelácia medzi najnižším a najvyšším bodom citadely dosahuje 6 metrov.^[9] Druhé pevnostné steny ohradzovali areál o veľkosti približne 1,5 hektára, teda celú vrcholovú časť pahorku Sveta Petka.^[2][8] Tretie ohradenie už obkolesovalo celý areál aj s podhradím, teda územie o celkovej veľkosti približne 2 hektárov.^[2] Väčšina budov sa nachádzala v susedstve pevnostných hradieb.^[8] Predpokladá sa, že v centrálnej časti citadely na najvyššie položenom mieste pevnosti stál dom správcu pevnosti.^[2]

Pevnostné steny (hradby) a sieť ulíc

Celková dĺžka hradieb dosahuje 253 metrov.^{[1][3][2][8][9]} Hrúbka hradbových múrov dosahuje v najširších častiach 3 metrov.^[1][3][8][9] Predpokladá sa, že hradby dosahovali do výšky približne 14 metrov.^[3][9] Pred reštaurátorskými prácami boli hradby zachované do výšky 2,6 metra.^[9]

Pri južnej časti hradieb sa nachádzala ulica,^[8][9] ktorá sa nachádzala medzi samotnými hradbami a obytnými a úžitkovými budovami. Bola široká 1,5 – 2 metre.^[9] Ďalšie ulice, ktoré túto hlavnú ulicu pretínali a napájali sa na ňu boli orientované v smere sever – juh.^[9]

Pevnostné steny boli postavené z lámaných kameňov, pričom ako spojivo bola použitá malta.^[1][3][8]

Vstupná brána do pevnosti

Hlavná vstupná brána do pevnosti sa nachádzala v severnej časti areálu a bola dvakrát prestavovaná. Najskôr sa nachádzala v severozápadnom uhle pevnosti, neskôr, pravdepodobne začiatkom 6. storočia však bola v dôsledku výstavby veže na tomto mieste premiestnená do východného hradbového múru.^[8][9]

Veže

Celkovo sa na pevnosti nachádza šesť obranných veží, z ktorých sú tri štvorcového pôdorysu, jedna je trojuholníkového pôdorysu a dve (juhovýchodná a severovýchodná) boli prestavané na chrámy.^[1][3][8][9]

Juhovýchodný chrám

Bližšie informácie v hlavnom článku: Juhovýchodný chrám (Peristera)

Ranokresťanský chrám (a zároveň obranná veža) zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v juhovýchodnom rohu pevnosti.^[1][9]

Severovýchodný chrám

Bližšie informácie v hlavnom článku: Severovýchodný chrám (Peristera)

Ranokresťanský chrám (a zároveň obranná veža) zo 6. storočia, ktorý sa nachádza v severovýchodnom rohu pevnosti.^[1][9]

Súčasný stav pevnosti

V súčasnosti je pevnosť čiastočne zreštaurovaná a zakonzervovaná. Reštaurované boli pevnostné steny ohraničujúce citadelu a časť citadely, vrátane dvoch chrámov-veží.^[1] Celkovo sú exponované zvyšky 27 objavených budov rôznych rozmerov a určenia. Patria medzi nich obytné budovy pre vojakov, hospodárske budovy, dielne, alebo sklady.^[2][9]

Archeologické výskumy a vykopávky

Prvé archeologické výskumy

Uskutočnili sa v rokoch 1954 – 1958. Výskum vykonal profesor Christo Ivanov Džambov, vtedajší riaditeľ Archeologického múzea v Plovdive.^[5][7]

Druhé archeologické vykopávky a výskumy

Druhé výskumy spojené s vykopávkami sa uskutočnili v roku 1972 pod vedením Cvetany Gizdovovej^[5][7] z archeologického múzea v Pazardžiku.^[5] Vykopávky boli čiastočné a išlo predovšetkým o sondáže.^[7]

Tretie archeologické vykopávky a výskumy

Zatiaľ posledné výskumy a vykopávky sa uskutočnili v rokoch 2007, 2010 a 2011. Tento raz už išlo o rozsiahly, pravidelný a systematický výskum pevnosti.^[7] Prebehli pod vedením doc. Dr. Boni Petrunovovej,^[1][7] v tom čase riaditeľky oddelenia stredovekej archeológie a zástupkyne riaditeľa Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied.^[7] V rámci vykopávok bolo objavených viac ako 300 unikátnych nálezov.^[1][2]

Nálezy

Pri vykopávkach bolo nájdené predovšetkým predovšetkým rôzne množstvo mincí z období panovania cisárov Diokleciána, Justiniána I.,^[1][2] Konštantína Veľkého,^[2] alebo jednu vzácne sa vyskytujúcu mincu z obdobia panovania cisára Tiberia II..^[1][2]

Medzi ďalšie nálezy patria časti vojenského oblečenia, šperky, hroty šípov, fragmenty nadpisov, mramorové úlomky z budov, hlinené sudy, keramika,^[1][2] pithosy alebo sklenené nádoby.^[2] Funkciu pevnosti ako ranokresťanského duchovného centra dokazuje napríklad nález bronzová lampa s veľkolepým stredovekým krížom.^[2] Veľká časť pithosov, ktoré boli pri vykopávkach nájdené – 75 kusov – je exponovaná v areáli pevnosti priamo na miestach, kde boli vykopané.^[1][2]

Nájdené boli aj pohrebné urny v tvare sarkofágu z tráckeho obdobia, objavené na okraji pahorku, ktoré sa na tráckych pohrebiskách nevyskytujú často.^[5]

Turizmus a prístup

Pevnosť Peristera je zapísaná v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 37a.^[2] Pri pevnosti sú vybudované altánky slúžiace pre odpočinok návštevníkov. Od pevnosti sa odkrýva panoramatický výhľad na mesto Peštera.^[1] Pevnosť je prístupná celoročne každý deň okrem pondelkov.^[8] Vstup do pevnosti je spoplatnený.^[1][8]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochranyupraviť | upraviť zdroj

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[6][2]

Pevnosť bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 2011. Ako dôvod ochrany je uvedená archeologická hodnota komplexu.^[6]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăsnoantična i srednovekovna krepost ”Peristera” (bulh. Късноантична и средновековна крепост „Перистера”, doslova: Neskoro-antická a stredoveká pevnosť Peristera).^[6]

Galériaupraviť | upraviť zdroj

• 

  pohľad na areál pevnosti zo severovýchodu

• 

  vnútorná časť citadely

• 

  vnútorná časť citadely

• 

  pohľad na Juhovýchodný chrám pevnosti

• 

  pohľad na Severovýchodný chrám pevnosti

• 

  pohľad na zvyšky jednej z objavených a exponovaných budov

• 

  pohľad na severnú bránu do pevnosti vo východných hradbách

• 

  v areáli citadely

• 

  v areáli citadely

• 

  v areáli citadely

• 

  detailný pohľad na časť ohradenia

• 

  detailný pohľad na časť ohradenia

• 

  detailný pohľad na časť ohradenia

• 

  detailný pohľad na jednu z brán v hradbách

• 

  pohľad od pevnosti na Západné Rodopy

• 

  pohľad od pevnosti k mestu Peštera

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peristera (pevnosť)