Peter Dufka

	Peter Dufka
	profesor Pápežského orientálneho inštitútu v Ríme
Biografické údaje
Narodenie	8. november 1963 (59 rokov); Handlová, Slovensko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Spoločnosť Ježišova (SJ); (jezuiti)
Kňaz
Kňazská vysviacka	29. jún 1996 (32 rokov); Bratislava; Peter Dubovský, SJ; pomocný biskup banskobystrický
Odkazy
	Peter Dufka
	Biografický portál

ThDr. PaedDr. Mgr. art. Peter Dufka, PhD, SJ (* 8. november 1963, Handlová) je slovenský rímskokatolícky kňaz - jezuita, profesor Pápežského orientálneho inštitútu v Ríme, spolupracovník Rádia Vatikán, pro-rektor Pápežského kolégia Russicum v Ríme

Štúdium

Pochádza z rodiny zo štyroch detí, z ktorých traja sa stali kňazi. Stredoškolské vzdelanie získal na Strednej priemyselnej škole v Handlovej, kde študoval v rokoch 1977-1981. Po skončení v roku 1981 začal študovať na ďalšej strednej škole – na konzervatóriu v Žiline, hru na kontrabas. Od roku 1985 počas štúdia na konzervatóriu začal tajnú prípravu na kňazstvo v Spoločnosti Ježišovej. Základné teologické štúdiá ukončil v roku 1996 na teologickom inštitúte (dnes Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Bratislave). Počas svojich teologických štúdií však pokračoval v štúdiu hudby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú dokončil v roku 1992.

Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1996 v Bratislave biskupom Petrom Dubovským. Spolu s ním bol vysvätený i jeho o rok starší brat Juraj Dufka. V roku 1999 prijal kňazské svätenie i jeho mladší brat Vlastimil Dufka. Všetci traja bratia Dufkovci majú akademické umelecké vzdelanie.

Po vysviacke P. Peter Dufka pastoračne pôsobil v Ružomberku v kostole Povýšenia sv. Kríža ako výpomocný duchovný a ako učiteľ náboženstva na Strednej zdravotníckej škole. Od 31. júla 1997 pracoval v slovenskej redakcii Rádia Vatikán. V roku 1999 sa vrátil na Slovensko, kde v exercičnom dome v Prešove prežil pastoračno-formačný rok. Do Ríma sa opäť vrátil v roku 2000, kde začal študovať na Pápežskej gregoriánskej univerzite teológiu. Tu v roku 2002 získal licenciát z fundamentálnej teológie. Do roku 2006 zostal v Ríme a pokračoval v doktoráte z teológie, ktorý dokončil až v roku 2008. Zároveň v tejto dobe získal doktorát z pedagogiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Od septembra 2006 pôsobil v Košiciach v kostole Najsvätejšieho Srdca a bol riaditeľom Centra spirituality Východ – Západ Michala Lacku v Košiciach.^[1] Zároveň pôsobil ako externý profesor na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme. V novembri 2009 odišiel do Ríma, kde sa stal vedúcim slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu. Tu pracoval do októbra 2011, odkedy pôsobí na Pápežskom orientálnom inštitúte. V rokoch 2013 -2014 bol spirituálom v Pápežskom kolégiu Nepomucenum v Ríme. Naďalej spolupracuje s Vatikánskym rozhlasom. Od r.2013 vyučuje na Pápežskej univerzite Gregoriana a od r. 2017 je Pro-Rektorom Pápežského kolégia Russicum.

Pôsobenie v Rádiu Vatikán

Začiatok pôsobenia vo vatikánskom rozhlase sa datuje k roku 1997, presne 2. augusta 1997, kedy sa stal redaktorom. Vedúcim slovenskej sekcie sa stal v novembri 2009. V októbri 2011 začal prednášať na univerzite, preto opustil vedúcu pozíciu a stal sa externým spolupracovníkom. V Rádiu Vatikán vysiela pravidelnú rubriku „Spiritualita súčasného človeka“ a prispieva do rubriky „Rozhovor týždňa“.

Pedagogická a akademická činnosť

Etiku a náboženstvo začal učiť v roku 1996 na Strednej zdravotníckej škole Márie Terézie Schererovej v Ružomberku a estetiku v roku 2007 na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach. Na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme vyučuje od roku 2011 byzantskú hudbu, estetiku a kresťanskú spiritualitu. Od októbra 2014 vyučuje aj na Pápežskej Gregorovej Univerzite teológiu kresťanského východu, v rámci ktorej sa venuje nasledujúcim kurzom: Základy spirituality, Modlitba na kresťanskom východe, Mníšstvo a zasvätený život, Rozlišovanie a duchovný boj, Duchovné sprevádzanie.

V rámci seminárov a ďalších odborných prednášok sa venuje témam: Krása ako výraz a stimul viery, Estetické a duchovné vnímanie hudby, Byzanská hudba. Okrem toho vedie licenčné a doktorské práce.

Dielo

Peter Dufka je autorom niekoľkých publikácií, ktoré sa týkajú spirituality a hudobného umenia. Svoje hudobné vzdelanie využíva pri komorných vystúpeniach.

Publikácie

Teologické vnímanie hudby – konvergencia piatich pohľadov, Ružomberok, 2007, ISBN 978-80-8084-181-2
L'arte musicale come espressione e stimolo della fede : la Passione secondo Giovanni di J.S. Bach : Roma, 2008. S 119. (taliančina)
L’arte musicale come espressione e stimolo della fede. La Passione secondo Giovanni di J.S. Bach, Trnava, 2009, ISBN 978-80-7141-662-3
Percezione teologica del'arte musicale - una convergenza fra cingue impostazioni, Ružomberok, Verbum, 2012, ISBN 978-80-80-848-637
Spiritualita súčasného človeka, Trnava, 2014, ISBN 978-80-7141-893-1

Odborné články

Publikuje v slovenských časopisoch pre rehoľníkov: Zasvätený život a Viera a život, v katolíckom týždenníku Katolícke noviny a v mesačníku slovenských katolíkov Posol

Hudba

CD: Veni Creator, Chorus Salvatoris, vokálno-inštrumentálne sakrálne skladby ^[2]

Referencie

↑ DANCÁK, František. LACKO, Michal, ThDr. . zoe.sk, . Dostupné online.
↑ Chorus Salvatoris . . Dostupné online.

Pozri aj

Spoločnosť Ježišova

Literatúra

PLAŠIENKOVÁ Z. - LEŠKO V. - SZOTEK B.: Filozofické myslenie v stredoeurópskom priestore - tradície a súčasnosť, Košice, 2011, s. 441.
UHRINOvÁ Miriam: Vybrané didaktické aspekty prírodovedného vzdelávania v materskej škole, Ružomberok, 2011.
TAVEL Peter: Chápanie hodnoty podľa Viktora Emanuela Frankla, Olomouc, 2011, s. 295.
KARWATOWSKA Malgorzata - SIWIEC Adam: O wartosciach a wartosciowaniu historia - literatura - edukacia, Chelm, 2012.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Dufka

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] DANCÁK, František. LACKO, Michal, ThDr. . zoe.sk, . Dostupné online.

[2] Chorus Salvatoris . . Dostupné online.

[1]

[2]