Peter Révai
slovenský básnik, krajinský hodnostár, vojak a historik
Narodenie	2. február 1568 Holíč, habsburská monarchia
Úmrtie	4. jún 1622 (54 rokov) Trenčín, habsburská monarchia
Odkazy
Commons	Peter Révai
Biografický portál

Barón Peter Révai (staršie „Révay de Szklabina et Blathnicza“; používané varianty mena sú Révay, Rewa, Réva; * 2. február 1568, Holíč – † 4. jún 1622, Trenčín)^[1] bol slovenský básnik, krajinský hodnostár, vojak a historik.

Životopis

Pochádzal z turčianskeho rodu Révai, jeho otec bol barón Michal Révai a matka Anna Bakičová. Narodil sa na Holíčskom hrade,^[1] vzdelanie získaval v Bardejove, Spišskej Novej Vsi, pravdepodobne i vo Viedni a v rokoch 1589 – 1591 tiež v Štrasburgu, kde získal titul magistra filozofie. Od roku 1598 bol dedičným županom Turčianskej stolice, od roku 1601 kráľovským komisárom, v roku 1610 bol kráľovským dvormajstrom, od roku 1615 hlavným dverníkom a od roku 1619 stolníkom. Mal pomerne rozsiahly rozhľad vo filozofii a histórii, ovládal rečnícke umenie, viacero jazykov, vybudoval si bohatú knižnicu, a vďaka tomuto všetkému sa stal uznávanou politickou a kultúrnou osobnosťou. Bojoval vo vojne s Osmanskou ríšou (Ostrihom, Vyšehrad, Fiľakovo, Novohrad). Stal sa tiež jedným z vedúcich predstaviteľov evanjelickej šľachty, podporoval náboženskú literatúru. Zomrel v Trenčíne, no pochovaný bol do rodinnej hrobky v Martine.

Tvorba

Úvodná stránka najznámejšieho diela Petra Révaia

Jeho básnické a historické dielo ovplyvnilo neskoršiu slovenskú historiografiu a národoobranné diela. Literárne sa začal prejavovať už počas štúdií v Štrasburgu, prvé dielo (okrem magisterskej dišputy) mu vyšlo v roku 1592 (stať Velezrada). Ako prvý uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov. Vo svojich dielach prezentoval Uhorsko ako mnohonárodnostný štát. S úradníkmi svojho panstva viedol korešpondenciu v kultivovanej slovenčine.

Dielo

• 1591 – De laudibus Ciceronis, prednáška na chválu rečníctva
• 1591 – De quattuor virtutibus cardinalibus, traktát
• 1591 – Disputatio de mutuo materiae
• 1592 – Velezrada (De parricidio), stať
• 1613 – De sacra corona regni Hungariae ortu, virtuti, victoria, fortuna… brevis commentarius , rozprava o uhorskej korune
• 1659 – De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem obšírnejšia práca o dejinách Uhorska

Referencie

Pozri aj

• Révaiovci