A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peter Valušiak | |
slovenský športovec, polárnik, cestovateľ a podnikateľ | |
Narodenie | 4. február 1967 Spišská Sobota, Česko-Slovensko |
---|---|
Národnosť | slovenská |
Známy vďaka | expedícia na Severný a Južný pól |
Alma mater | Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Manželka | Jordana Valušiaková Kordová |
Deti | Tereza Valušiaková, Lea Valušiaková |
Mgr. Peter Valušiak (* 4. február 1967, Spišská Sobota) je slovenský športovec, horolezec, polárnik, cestovateľ a podnikateľ.[1] Má za sebou viac než dvadsať výprav do polárnych oblastí sveta.[2] Ako podnikateľ vybudoval značku Outdoor Guide a okrem obchodu sa venuje sprevádzaniu ľudí do polárnych oblastí.[3]
Životopis
Peter Valušiak sa narodil 4. februára 1967 v Spišskej Sobote. Jeho rodina sa presťahovala do Bratislavy a prvým športom, ktorému sa vážnejšie venoval bol volejbal. Počas prázdninových pobytov u starých rodičov však čoraz viac silnel aj jeho vzťah k prírode, až sa napokon rozhodol nasledovať svojho otca a začal študovať geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Vysokú školu absolvoval v roku 1992 už ako profesionálny expedičný harcovník. Po výpravách do pohorí Ťan-Šan, Altaj, Pamír, Východné Sajany, k jazeru Bajkal či na Kaukaz sa prvý raz priblížil v júli až auguste 1990 aj k polárnym oblastiam. Ruské ostrovy Zeme Františka Jozefa ho natoľko zaujali, že o pol roka sa na ne vrátil, aby ich okúsil aj v zimných podmienkach. V roku 1991 nasledovala výprava na Kamčatku a o rok neskôr viedol expedíciu do Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Indie, Nepálu, Sikkimu a západného Bengálska.
Expedícia na Severný pól
Po týchto skúsenostiach prišli na rad oba póly. Severný pól dosiahol najskôr v roku 1993 ako člen prvej slovenskej expedície do týchto končín a ešte aj o dva roky neskôr počas tréningovej výpravy.
Má za sebou zoskok na padáku priamo na Severný pól. V roku 1995 mali v pláne spolu s ruskými spojencami prejsť Antarktídu naprieč, bez vonkajšj pomoci. Odvážny plán zoskočiť na padákoch na miesto štartu expedície (oblasť polárnej stanice Generál Belgramo) skončil tesne pred odchodom z dôvodu byrokratických problémov. Pokúsili sa výpravu zachrániť, no pre už dosť pokročilý čas nemohli uskutočniť celý prechod, iba na Južný pól. Južný pól nakoniec dosiahol vo februári 1996 spolu s jeho dvoma ruskými kolegami Vladimírom Čukovom a Ivanom Kuželivským. Počas tejto výpravy vznikol nápad prejsť Arktídu v celej svojej šírke.
Transarktická výprava
V apríli nasledujúceho roku potom v oblasti Polárneho Uralu a Karského mora trénoval na zatiaľ svoje najvýznamnejšie podujatie - transarktickú výpravu. Osvedčenú zostavu z Antarktídy doplnil ešte ďalší Rus Valera Kochanov sa štvorici podaril v dňoch 23. februára - 20. júna 1998 ako prvým ľuďom v histórii autonómne prejsť, peši a na lyžiach naprieč Arktídou od brehov Ruska cez Severný pól na pobrežie Kanady.[4]
Iné výpravy
Po tejto výprave nasledovali akcie rôzneho charakteru, či už expedície OMO cesta do praveku, alebo expedícia do Venezuely – Aivan Tepui so zlanením kanyonu El Diablo, Kanonyngova expedícia na ostrove Reunion.
V závere roka 2005 Peter Valušiak spolu s Barabášom a Čechmi Zdeňkom Hrubým, Vladimírom Nosekom a Rudolfom Švaříčkom v Antarktíde ako prví prešli od pobrežia pod najvyšší vrchol Mt. Vinson (5140 m) - vystúpili naň Hrubý, Nosek a deň po nich, 5. decembra., aj Valušiak. Výstup bol vyhodnotený Českým horolezeckým zväzom ako výstup roka. Pokus pokračovať sólovo spod Mt. Vinsonu na Južný pól musel Valušiak ukončiť pre nedostatok času. Z výpravy vznikol film Neznáma Antarktída.[5][6]
Po tejto expedícii nasledovali ďalšie pokusy o autonómny prechod Antarktídy, ktoré sa žiaľ nepodarili buď z dôvodu nedostatku financií krytí alebo pre nepredvídateľné technické poruchy (zhorel tanker so zásobami benzínu pre polárnu stanicu, takže prepravné lietadlo nemalo kde natankovať alebo sa pri štarte rozbilo čelné sklo na lietadle a podobne).
Medzitým sprevádzal ďalších dobrodruhov pri výpravách na Severný pól a živil stále myšlienku o prechode Antarktídy. Expedíciu sa mu podarilo pripraviť v roku 2010. Koncom októbra odletel z Kapského Mesta na ľadový aeroport Novolazarevskaja (Antarktída), kde sa začal jeho pokus o najdlhší prechod Antarktídy v jej histórii. Valušiak sa však pri prechode na Antarktické plato po páde do trhliny poranil a musel expedíciu pre zranenie ramena po 3 týždňoch ukončiť.
Do Antarktídy sa vrátil v novembri 2011 spolu s jeho priateľmi, s ktorými po aklimatizčnom výstupe na Antarktické plató absolvoval Last Degree expedíciu na Južný pól.
Súčasnosť
V súčasnosti výpravy stále podniká, dnes už aj ako sprievodca iných dobrodruhov.[7][8]
Expedície
- Do roku 1991 – zimné a letné výpravy: Altaj, Sajany, Bajkal, Pamír, Tjan San, Chamardaban, Fanské hory,
- leto 1989 – Zeme Františka Jozefa,
- zima 1990 – Zeme Františka Jozefa,
- 1991 – Kamčatka,
- 1992 – expedícia Ázia (Irán, Afganistan, Pakistan, India, Nepál, Sikkim),
- 1993 – Severný pól,
- 1995 – Severný pól,
- 1996 – Južný pól,
- 1996 – Aconcagua,
- 1997 – Polárny Ural, Karské more a Severná Zem,
- 1998 – Severný pól,
- 2005 – Mount Vinson, Antarktída,
- 2008 – Severný pól,
- 2009 – pokus o prechod Antarktídy - Zem kráľovnej Maud,
- 2010 – Južný pól,
- 2010 – expedícia OMO – Afrika,
- 2010 – Auyvan Tepuy – Venezuela,
- 2010 – Reunion – canyoning,
- 2010 – Nepál - rieka Karnali (rafting),
- 2011 – Severný pól.[9]
Referencie
- ↑ Online s polárnikom Petrom Valušiakom - Rozhovor . Pravda.sk, . Dostupné online.
- ↑ Dobyl južný pól, nie však svet biznisu. Polárnik Valušiak za sebou nechal obrovské dlhy . www.trend.sk, 2022-10-28, . Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Obrovské dlhy a konkurz. Ako dopadlo podnikanie známeho polárnika . index.sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ TÓDA, Mirek. Slovenský polárnik: Aj základňa v Arktíde je pod kontrolou ruských papalášov . Denník N, 2015-02-15, . Dostupné online.
- ↑ Neznáma Antarktída (2007) . . Dostupné online.
- ↑ Panoráma.sk - Polárnik . Panorama.sk, . Dostupné online.
- ↑ Neverejný obsah - Pavol Barabáš . www.pavolbarabas.sk, . Dostupné online.
- ↑ outdoorguide - Peter Valušiak . outdoorguide.sk, . Dostupné online.
- ↑ Panoráma.sk - Polárnik . Panorama.sk, cit. 2023-01-13. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Hudek
Ľudovít Winter
Šimon Roháček
Štefan Šimák
Štefan Boleslav Roman
Štefan Comorek
Štefan Gašpar
Štefan Holý
Štefan Polyák
Abdulwahab Al-Sbenaty
Alexander Babiš
Alexander Gerič (kúzelník)
Alexander Winter
Alexej Fulmek
Alojzia Macholdová
Alojz Hlina
Andrea Fischer
Andrej Babiš
Andrej Danko
Andrej Glatz
Andrej Hryc
Andrej Július Síposs
Andrej Kiska
Aneta Parišková
Anna Andrejuvová
Anna Mojžišová
Anton Bugan
Armín Štark
Armin Zsolnai
Bohuš Kianička
Bohumila Tauchmannová
Boris Kollár
Branislav Gröhling
Branislav Prieložný
Branislav Viest
Dávid Husz
Dalibor Cicman
Daniel Šimon Beniač
Daniel Šustek
Diana Štrofová
Dominik Frajkor
Edita Angyalová
Emíre Khidayer
Fedor Flašík
Fedor Gál
Fedor Houdek
František Bayer
František Halmeš
František Hodorovský
František Mojžiš
Ignác Országh
Ignác Wittmann
Igor Kolla
Igor Matovič
Igor Thurzo
Ilonka Hufnagelová
Ivana Christová
Ivana Molnárová
Ivan Čarnogurský
Ivan Štefunko
Ivan Chrenko
Iveta Henzélyová
Izidor Mautner
Ján Dopjera
Ján Ernst
Ján Juraj Zahn
Ján Líška
Ján Lang
Ján Lunter
Ján Mrva
Ján Oravec (ekonóm)
Ján Pálka
Ján Počiatek
Ján Vagač
Jadranka Handlovská
Jakabovci
Janko Slovenský
Jaroslav Haščák
John Daniel Hertz
Jozef Černek
Jozef Behýl
Jozef Bencúr (podnikateľ)
Jozef Brhel
Jozef Grün
Jozef Hašto (podnikateľ)
Jozef Havas
Jozef Kollár (politik)
Jozef Majský
Jozef Országh (podnikateľ)
Jozef Pátrovič
Jozef Pozdech
Jozef Ráž mladší
Jozef Vojtech Kasanický
Juraj Droba
Juraj Hudec
Juraj Országh
Juraj Vančík (lekár)
Juraj Vyskočil
Karol Andrej Kuzmány
Karol Beniač (1856)
Karol Beniač (1888)
Karol Lohay
Květoslav Šoustal
Lale Sokolov
Laziswet
Mária Podhradská
Mária Trošková
Móric Popper
Móric Sonnenfeld
Marian Kočner
Martina Jelenová
Martin Daňo
Martin Krekáč
Martin Sarvaš
Matej Ftáčnik
Matej Murín
Michal Gučík
Michal Königsberger
Michal Kaščák
Michal Pastier
Michal Truban
Mikuláš Pružinský
Milan Žuffa
Milan Dubec
Milan Fiľo
Milan Kabina
Milan Mazurek
Miloslav Mojžiš (architekt)
Miroslav Trnka
Nora Kabrheľová
Oszkár Világi
Otto Berger
Otto Weiter
Péter Jakab (architekt)
Patrik Tkáč
Pavol Benkár
Pavol Lančarič
Pavol Ruttkay
Peter Abrahám
Peter Antal
Peter Fiabáne
Peter Gregor (cestovateľ)
Peter Kotuliak
Peter Makovický
Peter Marček
Peter Ondria
Peter Sklenčár
Peter Víťazoslav Rovnianek
Peter Valušiak
Róbert Hutyra
Róbert Remiáš
Radim Hreha
Radoslav Števčík
Radoslav Danilák
Radovan Sloboda
Richard Čanaky
Richard Marko
Richard Takáč
Robert Mistrík
Robo Kazík
Roman Lazar
Rudolf Krupec
Rudolf Manderla
Stanislav Martinčko
Stanislav Vilhelmovič
Tatiana Ondrejková
Teofil Stadler
Tibor Menyhért
Tibor Pápay
Tomáš Brngál
Tomáš Mauksch
Vít Mühlstein
Viktor Koromzay
Viliam Veteška
Vladimír Levársky
Vladimír Pietor
Zdenka Wenzlová Švábeková
Zita Furková
Zora Kolínska
Zuzana Štefániová
Zuzana Dolinková
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk