A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Petr Pavel | ||||||||
| Pavel v roku 2023 | ||||||||
| 4. prezident Českej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 9. marca 2023 | ||||||||
| Premiér | Petr Fiala | |||||||
| ||||||||
| Bývalý predseda vojenského výboru NATO | ||||||||
| V úrade 2015 – 2018 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR | ||||||||
| V úrade 1. júl 2012 – 1. máj 2015 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Armády ČR | ||||||||
| V úrade júl 2011 – jún 2012 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 1. november 1961 (61 rokov) Planá, Česko-Slovensko | |||||||
| Alma mater | Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne King’s College London | |||||||
| Profesia | vojak, diplomat, politik | |||||||
| Národnosť | česká | |||||||
| Vierovyznanie | ateizmus, pokrstený katolík | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka | ||||||||
| Deti | 2 synovia, 1 dcéra (nevlastná) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Petr Pavel na generalpavel.cz | ||||||||
| Petr Pavel (multimediálne súbory) | ||||||||
Arm. gen. v. v. Ing. Petr Pavel, M.A. (* 1. november 1961, Planá) je v poradí 4. prezident Českej republiky, vojak a generál Armády Českej republiky vo výslužbe. Pred zvolením do úradu prezidenta pôsobil medzi rokmi 2015 až 2018 ako predseda vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ako prvý predseda z krajín bývalej Varšavskej zmluvy) a medzi rokmi 2012 až 2015 ako náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky – najvyšší vojenský predstaviteľ Armády Českej republiky.
Vzdelanie
Po absolvovaní Vojenského gymnázia Jána Žižku z Trocnova v Opave pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, ktorú ukončil v roku 1983. Následne sa v rokoch 1988 až 1991 vzdelával na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne a potom aj na študijných pobytoch na štábnej škole v Camberley, na Kráľovskej akadémii obranných štúdií a na King’s College London, kde vyštudoval medzinárodné vzťahy.[1]
Vojenská kariéra
Po absolutóriu začínal u výsadkového vojska. V roku 1985 vstúpil do Komunistickej strany Československa, ktorej členom zostal až do decembra 1989.[2] V 90. rokoch pracoval v armádnej spravodajskej službe Vojenskom spravodajstve. V januári 1993 sa vyznamenal v mierových misiách UNPROFORu. Jeho jednotka bola vyslaná, aby zachránila odrezaných francúzskych vojakov, ktorí boli vo vojnovej zóne medzi Srbmi a Chorvátmi. Vďaka tejto akcii si Petr Pavel získal rešpekt a uznanie aj vo Francúzsku. V rokoch 2002 – 2007 bol postupne veliteľom špecializovaných síl, zástupcom veliteľa spoločných síl a zástupcom riaditeľa sekcie ministerstva obrany.
Od júla 2011 do júna 2012 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu Vlastimila Picka, ktorého 1. júla 2012 vo funkcii vystriedal. Do funkcie bol menovaný prezidentom republiky Václavom Klausom 29. júna 2012.[3]
Dňa 21. júla 2014 navrhla Sobotkova vláda Pavla na obdobie 2015 – 2018 do úradu predsedu vojenského výboru NATO, ktorý predstavuje po generálnom tajomníkovi druhý najvyšší post Severoatlantickej aliancie. Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom aliancie, v ktorom sú zastúpení náčelníci generálnych štábov členských krajín. Tento orgán udeľuje inštrukcie dvom dominantným strategickým veliteľstvám NATO. Pavlovu kandidatúru podporil aj prezident republiky Miloš Zeman.
Trojročné funkčné obdobie generála Pavla v NATO začalo 26. júna 2015.[4] Počas svojho pôsobenia vo vedení vojenského výboru sa zaoberal vykonávaním rozhodnutí prijatých na summite NATO vo Walese v roku 2014, kde zastupoval Česko spoločne s prezidentom Milošom Zemanom a ministrom obrany Martinom Stropnickým.[5] Venoval sa zvyšovaniu ochrany vzdušného priestoru aliancie, posilneniu aliančnej pozície v oblasti odstrašovania, úprave veliteľskej štruktúry NATO a podpore operácií Rozhodná podpora v Afganistane a KFOR v Kosove.[6] Zapracoval na obnovení dialógu s Ruskom, narušeného po anexii Krymu.[7]
V roku 2016 vyjadril názor, že Rusko je nebezpečnejšie ako Islamský štát a hrozba terorizmu a utečencov bola v Česku preceňovaná.[8] V súvislosti s tureckou inváziou v Sýrii, ktorá sa začala v januári 2018 a bola namierená proti sýrskym Kurdom, Tureckom označovaným za teroristami, vyhlásil, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale je dôležité, aby sa to vykonávalo primerane,“ a že NATO bolo Tureckom (svojím členským štátom) o vojenskej operácii informované. Poukázal pritom na nutnosť nevnímať Kurdov ako homogénnu skupinu a upozornil, že časť z nich efektívne bojuje proti extrémistom.[9]
Zahraničné misie
- 1993/1994: zástupca vojenského pridelenca Česka v Belgicku
- 1999 – 2002: zástupca na veliteľstve NATO v Brunssume
- 2003: zástupca vo veliteľstve operácie Trvalá sloboda v Tampe
- 2007 – 2009: zástupca vojenského predstaviteľa Česka pri Európskej únii v Bruseli
- 2010/2011: zástupca na hlavnom veliteľstve spojeneckých vojsk v Európe, Belgicko[1]
Vojenské hodnosti
- 2002 – brigádny generál
- 2010 – generálmajor[10]
- 8. mája 2012 – generálporučík[11][nefunkčný odkaz
- 8. mája 2014 – armádny generál[12]
Vyznamenania
- Medaila Za službu v ozbrojených silách Českej republiky – I. stupňa – XX[13]
- Medaila Armády Českej republiky – III. – I. stupňa[13]
- Záslužný kríž ministra obrany Českej republiky – III. a II. stupňa[13]
- Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – KUVAJT III. stupňa[13]
- Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – BOJOVÁ MISIA III. stupňa[13]
- Čestný pamätný odznak Za službu mieru[14]
- Medaila Za hrdinstvo (1995)[15]
- Kríž obrany štátu (2018)[16]
- Kríž za vojenskú chrabrosť (Francúzsko) – s bronzovou hviezdou (1995)
- Rad čestnej légie (Francúzsko) – dôstojník (2012)[17]
- Čestný odznak Ministerstva obrany „Svätý Juraj“ (Bulharsko) – I. stupňa (2017)[18]
- Rad koruny (Belgicko) – veľkokríž (2018)
- Rad záslužnej légie (USA) – komandér (2018)
Politická kariéra
O možnej kandidatúre Petra Pavla na funkciu prezidenta Českej republiky sa špekulovalo dlhodobo, v prieskumoch verejnej mienky sa v tejto súvislosti jeho meno prvýkrát objavilo už v roku 2015, teda v súvislosti s prezidentskou voľbou v roku 2018, v ktorej však nakoniec kandidátom nebol. Až 29. júna 2022 potvrdil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v prezidentskej voľbe v roku 2023. Uviedol tiež, že začal so zberom podpisov občanov. Kampaň financoval z darov podporovateľov. Podľa prieskumu z augusta 2022 mal Pavel šancu v prvom kole prezidentských volieb získať 22 % hlasov a postúpiť do druhého kola, v ktorom by porazil pomerom hlasov 58 %: 42 % bývalého premiéra Andreja Babiša.[19]
Svoju kandidatúru na prezidenta oficiálne oznámil dňa 6. septembra 2022, kedy predstavil svoje volebné heslo „Vraťme Česku řád a klid“ a víziu stať sa nezávislým prezidentom.[20] Podporu mu vyslovila, spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi, koalícia SPOLU; členovia Českej pirátskej strany v ankete týkajúcej sa voľby prezidenta najčastejšie hlasovali za Petra Pavla a ďalších dvoch kandidátov.
Medzi podporovateľmi Petra Pavla boli počas kampane napríklad herec a scenárista Zdeněk Svěrák, bývalý predseda Akadémie vied a 1. podpredseda Senátu Jiří Drahoš, režisér Jan Hřebejk, zakladateľ organizácie Človek v núdzi a študentský vodca z roku 1989 Šimon Pánek riaditeľ Knižnice Václava Havla a exdiplomat Michael Žantovský, tenistka Lucia Šafářová, kňaz Václav Malý, kňaz a filozof Tomáš Halík, spevák Jaroslav Hutka, bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg či mnoho podnikateľov a politikov.[21]
So ziskom 1 975 056 hlasov (35,40 %) vyhral 1. kolo prezidentských volieb s náskokom približne 0,4 percentuálneho bodu (22 843 voličských hlasov) pred kandidátom hnutia ANO 2011 Andrejom Babišom. Obaja tak postúpili do 2. kola, v ktorom zvíťazil Pavel s 3 358 926 hlasov (58,32 %) a stal sa tak zvoleným prezidentom Českej republiky. Porazený kandidát Babiš získal 2 400 271 hlasov (41,67 %).[22]
Ihneď po zvolení začal Petr Pavel aktívne pracovať, usporiadal rad rokovaní s českými politikmi, telefonoval so zahraničnými štátnikmi, napríklad s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Odcestoval aj na návštevu krajov, kde vo voľbách nezvíťazil a zúčastnil sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.[23][24]
Inaugurácia Petra Pavla za prezidenta Českej republiky sa konala 9. marca 2023 na Pražskom hrade, kedy sa stal v poradí 4. prezidentom Českej republiky.[25]
Referencie
- ↑ a b Generálporučík Pavel má nahradit Picka v čele armády . Česká televize, 18.05.2012. Dostupné online.
- ↑ ČÁSENSKÝ, Robert. Generál Pavel: Jsme odvážnější, než si myslíme - Reportermagazin.cz. Reporter magazín, 2014-12-07. Dostupné online . (po česky)
- ↑ Prezident jmenoval Pavla náčelníkem armádního generálního štábu . ČTK, 29.06.2012. Dostupné online.
- ↑ Generál Petr Pavel se stává druhým nejdůležitějším mužem NATO . iROZHLAS, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Summit NATO 2014 - Newport, Wales | Ministerstvo obrany . mocr.army.cz, . Dostupné online.
- ↑ NATO. General Petr Pavel ends his tenure as Chairman of the NATO Military Committee . NATO, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Petr nebo Pavel? Generál, kacíř, bojovník i sexsymbol odchází do civilu . iDNES.cz, 2018-11-30, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Pavel: Ruská kampaň v ČR vytváří dojem, že Rusko není hrozba. Je ale nebezpečnější než Islámský stát | Aktuálně.cz . Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2016-10-25, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ 26. březen 2018 - Reportéři ČT | Česká televize . . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Do čela armády míří respektovaný generál Petr Pavel . iDNES, 18.05.2012. Dostupné online.
- ↑ Prezident jmenoval nové generály . Armáda Českej republiky. Dostupné online.
- ↑ Prezident jmenoval generály AČR online. hrad.cz, 2014-05-08, cit. 2014-05-08. Dostupné online.
- ↑ a b c d e armádní generál Ing. Petr PAVEL, M. A. online. Cit. 2021-04-21. Dostupné online. Archivované 2021-04-21 z originálu.
- ↑ NATO. General Petr Pavel, Chairman of the Military Committee online. NATO, cit. 2023-03-26. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ name="NATO"
- ↑ https://mocr.army.cz/scripts/detail.php?id=202532&tmplid=527
- ↑ Général Petr Pavel, Officier de la Légion d’honneur online. La France en République tchèque, cit. 2023-03-26. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Министерство на отбраната на Република България online. mod.bg, cit. 2023-03-26. Dostupné online.
- ↑ Median: Prezidentskou volbu by v prvním kole vyhrál Babiš, ve druhém Pavel. Podpora vzrostla Nerudové online. iROZHLAS, cit. 2023-01-29. Dostupné online. (po česky)
- ↑ ČTK. Pavel potvrdil kandidaturu na prezidenta. Zahájil kampaň a představil heslo. Deník.cz, 2022-09-06. Dostupné online cit. 2023-01-29. (po česky)
- ↑ Celebrity jako lákadlo na voliče. Podívejte se, kdo koho podporuje - Seznam Zprávy online. www.seznamzpravy.cz, cit. 2023-02-19. Dostupné online.
- ↑ Volby prezidenta 2023 | Výsledky 2. kola voleb online online. www.seznamzpravy.cz, cit. 2023-01-29. Dostupné online.
- ↑ PALATA, Luboš. Česko v čele Evropy. Pavlův telefonát na Tchaj-wan se stal evropským tématem. Deník.cz, 2023-02-01. Dostupné online cit. 2023-02-19. (po česky)
- ↑ Petr Pavel se v Mnichově sešel s Macronem, řešili záruky pro Ukrajinu online. iDNES.cz, 2023-02-17, cit. 2023-02-19. Dostupné online. (po česky)
- ↑ SITA. Petr Pavel zložil sľub a stal sa novým českým prezidentom. pravda.sk (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-03-09. Dostupné online cit. 2023-03-09. ISSN 1336-197X.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pavel
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petr Pavel na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Čeleď
Česká Wikipedie
Česko
Šnorchl
Švédsko
1874
1914
1924
1934
1974
1984
24. září
26. září
28. září
29. září
5. říjen
7. říjen
8. říjen
9. říjen
Alexandr I. Karađorđević
Anatolij Koňkov
Antverpy
Bejrút
Cena Thálie
Ceny Thálie 2024
Chicago
China Open 2024
Chorvati
Commons:Featured pictures/cs
Dan Tichon
Druh
Encyklopedie
Exprese genu
Faerské ostrovy
Flóra Česka
Funningur
Fylogenetický strom
Gary Ruvkun
Gejza Valent
Geoffrey Hinton
Hasan Nasralláh
Hizballáh
Hlavní strana
Hurikán Helene
Ildar Dadin
ITV
Ivan Bartoš
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Jaroslav Havlíček
Ješa'jahu Gaviš
Jižní Amerika
Jihovýchodní Asie
Johan Neeskens
John Hopfield
Kalina
Kalina modroplodá
Kalina obecná
Kalina tušalaj
Kalinovité
Kanada
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kris Kristofferson
Květenství
Libanon
List
Lokomotiva Tomáš
Louis Barthou
Lukáš Vlček (politik)
Mírný pás
Main Page/cs
Makedonci
Marseille
MediaWiki
Miloš Vystrčil
MiRNA
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Nadace Wikimedia
Nektar
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Oskar Schindler
Předseda Senátu Parlamentu České republiky
Předseda vlády České republiky
Parlamentní volby v Rakousku 2024
Pavla Vošahlíková
Peckovice
Petrolejové lampy
Petr Fiala
Petr Kulhánek (politik)
Petr Pavel
Pieter Bruegel
Plod (botanika)
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
První světová válka
Rakousko
Rod (biologie)
Rosněnkovití
Rostliny
Ruská invaze na Ukrajinu
Senát Parlamentu České republiky
Severní Amerika
Seznam ministrů průmyslu a obchodu České republiky
Seznam ministrů pro místní rozvoj České republiky
Seznam nositelů Nobelovy ceny za fyziologii a lékařství
Soubor:Funningur church 2022.jpg
Soubor:Hyalinobatrachium uranoscopum01a.jpg
Soubor:Kralj aleksandar1.jpg
Soubor:Viburnum opulus 2005 G1.JPG
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Stříbrná medaile předsedy Senátu
Střední Amerika
Středomoří
Strojové učení
Subtropický pás
Světová poštovní unie
Svobodná strana Rakouska
Třída Hajen
Transkripce (DNA)
Trojdohoda
Tropický pás
Umělá neuronová síť
Válka Izraele s Hamásem
Východní Asie
Východní Slované
Věra Černá
Valerij Brjusov
Victor Ambros
Vláda Petra Fialy
Vlčí kůže
Volby do Senátu Parlamentu České republiky 2024
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willi Giesemann
Wu Pang-kuo
Západní fronta (první světová válka)
Zelená střecha
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
