O vodnej nádrži a chránenom areáli pozri Petrova Ves (vodná nádrž).

Petrova Ves
obec
Kostol sv. Ducha
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Skalica
Región	Záhorie
Vodný tok	Letničský potok
Nadmorská výška	206 m n. m.
Súradnice	48°43′16″S 17°09′39″V / 48,721087°S 17,160913°V / 48.721087; 17.160913
Rozloha	14,63 km² (1 463 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 068 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1392
Starosta	Štefan Beňa[3] (nezávislý)
PSČ	908 44
ŠÚJ	504611
EČV (do r. 2022)	SI
Tel. predvoľba	+421-34
E-mailová adresa	obec@petrovaves.sk
Telefón	+421 34 / 662 01 41
Fax	+421 34 / 662 14 51
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Petrova Ves
Webová stránka: petrovaves.sk
Freemap Slovakia: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Petrova Ves je obec na Slovensku v okrese Skalica.

Polohopis

Obec leží v západnej časti Slovenska v malej kotline otvorenej západným smerom do Dolnomoravského úvalu k susednému mestu Gbely a rieke Morave. Z ostatných strán ju obklopujú nevysoké pahorky Chvojnickej pahorkatiny, ktoré na severovýchode a východe prechádzajú do kopcov okolo Unína a Holíča. V okolí Petrovej Vsi sa nachádzajú obce Unín, Radimov, Letničie, Smolinské a mestá Gbely, Holíč, Šaštín-Stráže.

Dejiny

Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392. Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko-barbarského sídliska. Týchto vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu.

Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic, a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf.

Po Varádyovcoch pripadla obec zemanom z rodu Báršoni, Farkaš, Thebery a Boltizár. Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Stiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Coborovcom, majiteľom holíčskeho panstva. V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918.

Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, trojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 15. storočia. V roku 1762 prešla pod patronátom Františka Lotrinského barokovou úpravou, pri ktorej bola postavená nová loď kostola. Z pôvodnej stredovekej stavby sa dochovalo iba presbytérium. K rozšíreniu kostola na trojloďovú stavbu došlo v roku 1931 v duchu neobaroka. Stavbu realizoval Hubert Angelíny, staviteľ z Holíča. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. V roku 1947 bola realizovaná nová výmaľba kostola od Štefana Euhofa z Piešťan. O rok nekôr boli zakúpené nové oltáre.^[4] Fasáda kostola je členená lizénovými rámami vo forme slepej arkády a segmentovo ukončenými oknami. Bočné lode majú neobarokové volútové štíty. Veža je lemovaná pilastrami, v dolnej časti s kvádrovaním, a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

• 

  Kostol sv. Ducha

• 

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrova Ves

Externé odkazy

• Oficiálny web