A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux | |
francúzsky dramatik, spisovateľ, novinár a filozof | |
portrét (Louis-Michel van Loo) | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux |
Narodenie | 4. február 1688 |
Paríž, Francúzsko | |
Úmrtie | 2. apríl 1763 (75 rokov) |
Paríž, Francúzsko | |
Národnosť | francúzska |
Alma mater | Právnická fakulta v Paríži |
Rodičia | Nicolas Carlet |
Dielo | |
Žánre | dráma, próza, žurnalistické žánre |
Obdobie | osvietenstvo 1. pol. 18. stor. |
Témy | spoločenské vzťahy |
Debut | hra – l’Amour et la Vérité román – Les Effets surprenants de la sympathie |
Významné práce | Le Jeu de l’amour et du hasard |
Významné ocenenia | Člen Académie française[1] |
Ovplyvnil |
|
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (plné texty diel autora) |
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (multimediálne súbory na commons) | |
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux (* 4. február 1688, Paríž, Francúzsko – † 2. apríl 1763, Paríž) bol francúzsky prozaik, dramatik, novinár a osvietenský moralista – filozof.
Život[2]2">upraviť | upraviť zdroj
Narodil sa v rodine, ktorej členovia boli viackrát zvolení poslanci provincionálneho parlamentu a otec rodiny Nicolas Carlet bol advokát, neskôr zamestnaný v administratíve námorníctva. Zo strany matky, Marie Bulletovej, bol príbuzný s rodinou Bullet a Bullet de Chamblain, architektmi, ktorí postavili zámok Champs-sur-Marne a parížske mestské paláce v štýle Regentstva (1715 – 1723). Pierre Marivaux chcel ísť v stopách svojho otca a zapísal sa na právnickú fakultu v Paríži. Počas zatiaľ neukončeného štúdia písal radšej divadelné komédie a burleskný román. Literárnu kariéru začal publikovaním parodického románu v štýle burleskných epopejí 17. storočia a tiež príbehov o občanoch Paríža. Od roku 1717 bol ženatý s Colombe Bollogne, ktorá mu dala jednu dcéru, finančne ho zaistila a v roku 1723 zomrela. Po bankrote jeho banky a strate imania sa pustil do písania naplno tak, aby si zarobil na živobytie. Zároveň si dokončil vzdelanie a zamestnal sa ako advokát v mestskom parlamente Paríža. Okrem tvorby divadelných hier a prózy založil časopisy a prispieval do nich: Le spectateur français (1721), Le cabinet du philosophe (1734). V roku 1742 sa stal členom Francúzskej akadémie, kde zaujal 24. kreslo. Vydal aj esejistické dielo L’indigent philosophe (1727)[3].
Tvorba[4]upraviť | upraviť zdroj
Jeho tvorba pozostávala z románov a divadelných hier. Sústreďoval sa na témy čistej lásky, klamstva a podvodu. Obnovil žáner komédie nadviazaním na Molièra, neskôr svoje diela písal vlastným štýlom pozostávajúcim z delikátneho rečového prejavu, ktorý predstavuje hru zvádzania, čo získalo príslovečný názov „marivaudage”. Marivaux vyhľadával pre svoje drámy príbehy, ktoré mu umožňovali vyjadriť v nich osvietenský étos, ktorý uznával. Zaraďujú ho k moralistom prvej polovice 18. storočia. Poznal sa so súdobými filozofmi Bernardom de Fontenelle a Montesquieu a kritikom a dramatikom La Mottom.[5]
Dieloupraviť | upraviť zdroj
Marivauxove debutové práce boli román Les Effets surprenants de la sympathie (1713) a komédia l’Amour et la Vérité (1720), v ktorých sa precvičil v štýloch pastišu a paródie. Prvé divadelné úspechy znamenali jeho komédie La Surprise de l’amour (1722), la Double Inconstance (1723) a le Jeu de l’amour et du hasard (1730). V podobnom tóne napísal sentimentálne komédie:
- La Seconde surprise de l’amour (1727)
- Les Serments indiscrets (1732)
komédie so zápletkami:
- L’Heureux stratagème (1733)
- La Méprise (1734)
komédie mravov:
- L’École des mères (1732)
- Le Petit-Maître corrigé (1734)
komédie sociálne ladené a utopické:
- L'Île des esclaves (1725)
- L’Île de la raison (1727)
komédie viacerých žánrov:
- La Mère confidente (1735)
- Les Fausses confidences (1737)
- L'Iliade travestie (1716), parodická a burleskná veršovaná poéma
Romány[6][7]upraviť | upraviť zdroj
- Pharsamon, ou Les nouvelles folies romanesques, napísané v 1712, vydané v 1737, román
- Les Aventures de *** ou les Effets surprenants de la sympathie (1714), román
- La Voiture embourbée (1714), krátky román
- Le Bilboquet (1714), krátky text, próza
- Le Télémaque travesti (1717), román
- La Vie de Marianne, 1731 – 1742, nedokončený
- Le Paysan parvenu, 1734 – 1735, nedokončený
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux online. academie-francaise.fr - dictionnaire, cit. 2022-05-05. Dostupné online.
- ↑ Pierre_Carlet_de_Chamblain_de_Marivaux online. larousse.fr/encyclopedie, cit. 2022-05-07. Dostupné online.
- ↑ MARIVAUX,DE, Pierre. L'indigent philosophe ou L'homme sans souci online. A Paris : chez Pierre Prault , 1728, cit. 2022-09-04. Dostupné online.
- ↑ marivaux_pierre_de_fr_1202 online. Bibliotheca Alexandrina, cit. 2022-05-07. Dostupné online.
- ↑ Antoine Houdar de La Motte, nazývaný La Motte-Houdar online. larousse.fr, cit. 2022-05-07. Dostupné online.
- ↑ GUILHEMBET, Jacques. Le corps du personnage dans les romans de Marivaux online. Cit. 2022-05-13. Dostupné online.
- ↑ D.J. CULPIN. Bilboquet - review online. University of Toronto Press, cit. 2022-05-13. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
- Malá encyklopédia spisovateľov sveta, zostavil Ján Juríček a kol., vydavateľstvo Obzor, Bratislava, rok 1981, 2. vydanie, str. 360
Predchodca Claude François Alexandre Houtteville |
Kreslo 24 Francúzska akadémia 1742 – 1763 |
Nástupca Claude-François Lizarde de Radonvilliers |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Éliane Escoubasová
Émile Durkheim
Émilie du Châtelet
Étienne Cabet
Étienne Gilson
Étienne Tassin
Adolphe Franck
Alain Finkielkraut
Alanus ab Insulis
Albert Camus
Albert Saský (filozof)
Alexandre Kojève
Alexandre Koyré
Alexis de Tocqueville
Alfred Loisy
Amalrich z Bene
André Glucksmann
André Scala
Antoine Arnauld
Antoine Augustin Cournot
Antoine Louis Claude Destutt de Tracy
Auguste Comte
Bartolomej Angličan
Bernard z Clairvaux
Blaise Pascal
César Chesneau Dumarsais
Catherine Chalierová
Charles-Louis Dumas
Charles Bernard Renouvier
Charles de Secondat, Baron de Montesquieu
Claude-Adrien Helvétius
Claude Adrien Helvétius
Claude Lévi-Strauss
Claude Tresmontant
Cornelius Castoriadis
Denis Diderot
Emmanuel Lévinas
Erich z Auxerre
Ernest Renan
Etienne Bonnot de Condillac
Ferdinand Alquié
Fernand Braudel
Frédéric Mistral
Françoise Bonardelová
Françoise Dasturová
François Marie Charles Fourier
Gérard Genette
Gabriel Bonnot de Mably
Gabriel Honoré Marcel
Gabriel Madinier
Gaston Bachelard
Gaunilo
Georges Eugène Sorel
Georges Gurvitch
Gilles Deleuze
Henri Bergson
Henri Berr
Henri de Saint-Simon
Henri Poincaré
Henry Duméry
Henry Le Roy
Hughes Felicité Robert de Lamennais
Hyppolite Taine
Ján Kalvín
Ján Roscellinus
Jacques Derrida
Jacques Maritain
Jean-François Lyotard
Jean-Jacques Rousseau
Jean-Paul Sartre
Jean-Pierre Zarader
Jean Antoine Condorcet
Jean Baptiste René Robinet
Jean Baudrillard
Jean Bodin
Jean Buridan
Jean de Gerson
Jean de La Bruyère
Jean de Silhon
Jean Guitton
Jean Hyppolite
Jean le Rond d’Alembert
Jean Meslier
Joseph Arthur de Gobineau
Joseph Maria de Maistre
Jules Chaix-Ruy
Julia Kristevová
Julien Offray de La Mettrie
Kostas Axelos
Léger-Marie Deschamps
Léon Brunschvicg
Louis Althusser
Louis Claude de Saint-Martin
Louis de la Forge
Louis Gabriel Ambroise de Bonald
Louis Lavelle
Lucien Febvre
Lucien Goldmann
Lucien Lévy-Bruhl
Maine de Biran
Marc Bloch
Maurice Blondel
Maurice Merleau-Ponty
Maurice Nédoncelle
Michel de Certeau
Michel de Montaigne
Michel Foucault
Michel Hulin
Michel Serres
Mikel Dufrenne
Mikuláš z Oresme
Morelly
Nicolas Boileau
Nicolas Chamfort
Nicolas Malebranche
Noví filozofi
Octave Hamelin
Odon z Cluny
Paul Émile Maximilien Littré
Paul Hazard
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Paul Ricœur
Paul Virilio
Peter Aureoli
Petrus Ramus
Pierre Abélard
Pierre Bayle
Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux
Pierre Charron
Pierre Gassendi
Pierre Jean Georges Cabanis
Pierre Joseph Proudhon
Pierre Louis Maupertuis
Pierre Teilhard de Chardin
Régis Debray
Raymond Aron
Raymond Polin
Raymond Ruyer
René Alleau
René Descartes
René Girard
René Le Senne
René Thom
Roger Garaudy
Roland Barthes
Siger Brabantský
Simone de Beauvoirová
Simone Weilová
Sophie Germainová
Sylvain Maréchal
Théodore Dézamy
Victor Cousin
Viliam zo Champeaux
Vincent Descombes
Voltaire
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk