Pinka obyčajná
samec
Stupeň ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) spevavce (Passeriformes) Čeľaď (familia) pinkovité (Fringillidae) Rod (genus) pinka (Fringilla) Druh (species) pinka obyčajná (F. coelebs)
Vedecký názov
Fringilla coelebs Linnaeus, 1758
Synonymá
pinka lesná
Mapa rozšírenia pinky obyčajnej       Hniezdenie, len letný výskyt       Hniezdenie, celoročný výskyt       Zimovisko       Človekom introdukované populácie (južná Afrika (štát), Nový Zéland)      Hniezdenie a celoročný výskyt poddruhov skupiny spodiogenys      Hniezdenie a celoročný výskyt poddruhov skupiny canariensis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Pinka obyčajná alebo pinka lesná^[3] lat. (Fringilla coelebs) je spevavec a patrí do čeľade pinkovitých. Je to veľmi bežný druh v Európe a hniezdi na celom území Slovenska od nížin až po pásmo kosodreviny.^[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pinka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny nárast.^[1]

Opis

Pinka obyčajná meria 15^[5] – 15,5 cm^[6] a váži 21 – 25 g.^[7] Samec má modrosivý vrch hlavy a krk. Boky hlavy a hruď sú hnedočervené s vínovočerveným odtieňom. Má čierne čelo. Chrbát je červenohnedý so zeleným odtieňom, kostrč zelenožltá. Brucho je hnedobiele. Krovky, letky a chvostové perá sú čiernohnedé so svetlými okrajmi.^[7]

Samica, na rozdiel od samca, nemá modrý vrch hlavy ani červenohnedú hruď a líce. Chrbát ma olivový, letky a chvostové perá svetlejšie. Zobák je na jar sivomodrý, na jeseň hnedý. Nohy sú hnedé. Mladé vtáky majú šat samice.^[7]

Hlas

Pinka obyčajná má regionálne rôznorodý spev. Typické je zakončenie trilkom. Volanie je výrazné "fink" alebo "pink"^[5], počas letu mäkké "jüpp". Varovný hlas znie ako "hüitt" a používa aj kovovo znejúce "schrrüt".^[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Pinka obyčajná hniezdi v 98,3 % mapovacích kvadrátov. Je to aj jeden z najpočetnejších druhov v lesoch, priemerne 10 – 20 párov/10 ha. Najvyššie hustoty dosahuje v prírodných lužných lesoch (maximálna zistená hodnota až 29 párov/10 ha v NPR Ostrov orliaka morského), v prírodných dubových lesoch (maximálna zistená hodnota až 16,1 páru/10 ha v NPR Kašivárová a NPR Boky), v prírodných horských zmiešaných lesoch (maximálna zistená hodnota 12,5 páru/10 ha v NPR Dobročský prales a NPR Badínsky prales) a v prírodných dubovo-bukových lesoch (maximálna zistená hodnota 10,3 páru/10 ha v NPR Sitno). V hospodárskych lesoch dosahuje maximálne hodnoty len do 8 párov/10 ha (dubová kmeňovina).^[4]

Prevažná časť populácie sa na zimu sťahuje. Ostávajú najmä staré samce a zdržujú sa pri obciach. V zime bola pinka preukázaná v 77,9 % mapovacích kvadrátov. Zimujú najmä v južnom Francúzsku.^[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 3 000 000  –  5 000 000, zimujúcich jedincov 10 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998^[4] a 2001^[8] žiadny. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.^[7]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 3 000 000 – 5 0000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.^[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.^[2][10][11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 3 000 000  –  5 000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.^[12]

Biotop

Pinka obyčajná obýva lesy a lesíky všetkých druhov, stromoradia aj malé skupinky stromov.^[7] Obýva aj záhrady, sady, parky a brehové porasty vôd.^[4]

Hniezdenie

Samček prilieta skôr ako samička a už od konca marca obsadzuje spevom teritórium. Samička stavia sama hniezdo, ktoré je veľmi nenápadné. Hniezdo umiestňuje tesne ku kmeňu a využíva rovnaké lišajníky ako rastú na hniezdnom strome. Používa rôzny stavebný materiál, suché korienky, machy, pavučinu, srsť a perie. Stavba trvá asi týždeň. Hniezdi dvakrát za rok, najprv v apríli a druhé hniezdenie v júni, v júli. Najčastejšie postaví nové hniezdo aj pre druhé hniezdenie. Samička znáša 4 – 6 (7) vajec. Vajíčka majú buď sivočervený alebo bledomodrozelený podklad, na ktorom sú rôzne škvrny a čiarky červenohnedej farby. Samička zasadne na posledné vajíčko a sama na nich sedí 12 – 13 dní, samec jej prináša potravu. Po vyliahnutí trvá výchova mláďať 14 dní.^[7]

Potrava

Pinka obyčajná sa živí rôznymi semenami zbieraním zo zeme.^[7]

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[13]

V severných oblastiach jej rozšírenia boli zaznamenané výkyvy veľkosti populácie a pohyby podľa poveternostných podmienok. Pinka obyčajná obýva aj ostrovy, kde je uväznená a zraniteľná. Poddruh F. c. palmae, obývajúci Kanárske ostrovy môžu ohrozovať lesné požiare, ťažba dreva a zavlačené druhy predátorov. Poddruh F. c. ombriosa je podobne ohrozovaný lesnými požiarmi, ťažbou dreva a suchom. Tento poddruh je zaradený do Prílohy 1 smernice o vtákoch.^[14]

V Strednej Európe nemá výrazné výkyvy populácie. Úhyny sú zaznamenané na cestách pri stromoradiach. Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.^[4]

Galéria

• 

  Samec

• 

  Samica

• 

  Mláďa

• 

  Hniezdo

• 

  Koláž, hore samec, dole samica, ukážka dvoch hniezd s vajíčkami

• 

  Vajíčka

• 

  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2021.2. Prístup 6. novembra 2021.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d e f} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pinka obyčajná, s. 598 – 600.
5. ↑ ^{a b} PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. ↑ ^{a b} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
7. ↑ ^{a b c d e f g} FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
8. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
9. ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. . Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, . S. 790. Dostupné online.
10. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
11. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.
12. ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. . Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, . Dostupné online.
13. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. . . Dostupné online.
14. ↑ Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Common Chaffinch (Fringilla coelebs) - BirdLife species factsheet . datazone.birdlife.org, . Dostupné online. (En)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinka obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pinka obyčajná

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Hlas pinky obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Fringilla coelebs na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Fringilla coelebs na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)