Pinkovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Región	Zemplín
Nadmorská výška	108 m n. m.
Súradnice	48°36′25″S 22°11′05″V / 48,6069°S 22,1847°V / 48.6069; 22.1847
Rozloha	3,14 km² (314 ha) [1]
Obyvateľstvo	184 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	58,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1343
Starosta	Natália Meňköová[3] (KDH)
PSČ	072 54 (pošta Lekárovce)
ŠÚJ	522911
EČV (do r. 2022)	SO
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Pinkovce 29
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: pinkovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Pinkovce sú obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Polohopis

Obec Pinkovce leží v juhovýchodnej časti okresu Sobrance, v najvýchodnejšej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale rieky Uh. Jej poloha je podmienená smerom toku menovanej rieky. Je to jedna ulica z dvoch tretín skoro priama až tretia tretina sa ohýba do pravého uhla na tom mieste, kde sa týmto smerom ohýba aj tok rieky. Na východ a juhovýchod od obci prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou. Sčasti tvorí hraničnú čiaru rieka Uh.

Na juhozápad od obce je pomerne veľká obec Lekárovce, s ktorou sú Pinkovce spojené cestou, ktorá vedie po hrádzi rieky. Na severozápad leží obec Bežovce, s ktorou sú Pinkovce spojené cestou buď cez Lekárovce alebo obec Záhor, ktorá leží na severovýchod od Pinkoviec. Pinkovce sú v porovnaní s menovanými obcami položené najvyššie. Majú chotár s rozlohou 318 hektárov. Je to odlesnená rovina s nevýraznými pieskovými presypmi.    

Dejiny

Prvá zmienka o obci je z roku 1343. V tomto roku sa spomína už ako vyvinutá obec v podobe Pynkouch. Pomenovanie obce sa menilo. O 20 rokov neskoršie v roku 1363 je uvedená ako Pynkoch. Pod tým istým názvom je aj v roku 1394. O niekoľko storočí neskoršie konkrétne v roku 1786 sa menuje Pinkócz a v roku 1808 Pinkowce. V rokoch maďarskej okupácie sa uvádza pod názvom Pinkóc. Od oslobodenia v roku 1944 jej názov sa ustálil do dnešnej podoby Pinkovce. Obec ako zemiansky majetok patrila najprv rodine Pinkocziovcov, podľa ktorej obec dostala aj svoje pomenovanie. Z rôznych prameňov sa dá usúdiť, že tento rod mal významnú úlohu nielen v Užskej župe, ku ktorej obec patrila, ale aj v celej krajine. Na vývoj obce to však nemalo asi veľký vplyv. Kým bola vo vlastníctve tejto rodiny, nezaznamenala nijaký väčší pokrok. Významný obrat k lepšiemu v živote obce nastal v roku 1718, keď sa tu usadil zemepán Adam Horváth svojou manželkou Annou, rodenou Draveckou. Prišli sem z neďalekých Pavloviec nad Uhom. Zveľadili tunajší majetok aj celú obec, o čom svedčí skutočnosť, že v roku 1828 mala obec okrem kaštieľa s priľahlými želiarskymi domčekmi a hospodárskymi budovami už 44 domov a 387 obyvateľov.  Počet obyvateľov sa menil v jednotlivých obdobiach. V roku 1880 sa počet zvýšil na 424. V roku 1900 bol v histórii obce najvyšší počet obyvateľov 439. Potom už počet obyvateľov mal prevažne klesajúcu tendenciu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prelomu 18. a 19. storočia. Súčasťou stavby môže byť fragment staršieho kostola. V roku 1861 bola doplnená veža. V interiéri sa nachádza kamenná klasicistická kazateľnica umiestnená na okraj víťazného oblúka.^[4] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu. Je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.

• V obci v minulosti stál kaštieľ rodu Horváthovcov, jednoposchodová baroková stavba na pôdoryse štvorca s troma nárožnými vežami z obdobia po roku 1740. Stál na ohybe obce oproti reformovanému kostolu, kde dnes stojí niekoľko rodinných domov. V 19. storočí odkúpil od Horváthovcov majetok Žid Weinhäudler, ktorý neskôr prijal meno Borsay. Na vtedy ešte prázdnych pozemkoch medzi kaštieľom a Uhom zriadil kvetinárstvo a zeleninárstvo. Vybudoval skleníky vyhrievané parou. Viac ľudí z obce tu malo svoje zamestnanie aj za 1. ČSR, miestne produkty mali odbyt v blízkom Užhorode. K asanácii kaštieľa došlo po druhej svetovej vojne, keď už bola stavba dlhodobo chátrajúca. Okolo kaštieľa bol krajinársky park a ovocná záhrada.

Referencie

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce