Plevník-Drienové
obec
Pohľad na obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Považská Bystrica
Región	Horné Považie
Nadmorská výška	304 m n. m.
Súradnice	49°10′12″S 18°29′37″V / 49,170000°S 18,493611°V / 49.170000; 18.493611
Rozloha	13,02 km² (1 302 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 672 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	128,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1354
Starosta	Miroslav Kremeň[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS)
PSČ	018 26
ŠÚJ	513474
EČV (do r. 2022)	PB
Tel. predvoľba	+421-42
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Plevník-Drienové
Webová stránka: plevnik-drienove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Plevník-Drienové je obec na severozápade Slovenska v okrese Považská Bystrica. Nachádza sa medzi mestami Považská Bystrica a Bytča.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci Plevník-Drienové sa datuje od roku 1354 v spojitosti s Považskobystrickým panstvom, ktoré podľa písomných údajov jestvovalo od 14. storočia. Centrom panstva bol počas celého stredoveku až do konca 18. storočia Považský hrad. Obec sa začala tvoriť na vŕšku pod vrcholom Dúbravky, ako bolo zvykom v tejto dobe. Považská Bystrica mala v 2. polovici 14. storočia približne 40 domov, Plevník asi päť a 40 obyvateľov. V tomto storočí sa rozšíril žľazový a pľúcny mor „čierna smrť“, ktorá vyľudnila celé osady a obce. Cesta pozdĺž toku Váhu bola známa ako obchodná aj vojenská – so smermi na Moravu, Poľska, Uhorska. Poloha bola teda veľmi výhodná. Obec bola evidovaná ako poddanská – žili tu len poddaní. Obyvatelia boli väčšinou pastieri, poľnohospodári a ovocinári. Plevník-Drienové vznikol zlúčením obcí Plevník a Drienové v roku 1952.

Udalosti

• 1354 – 1. historický údaj Plevnuk anno domini 1354
• 1432 – nájazdy husitov, vypálený Považský hrad a okolité dediny
• 1529 – Plevník vyplienený, boje rodu Podmanických
• 1852 – sceľovanie majetkov, väčšina zemianských majetkov prešlo do rúk boháča Poppera
• 1889 – požiar, podľahlo 90 domov
• 1890 – vybudovaná železničná zastávka
• 1918 – koniec 1. svetovej vojny
• 1927 – zriadená trojtriedna škola
• 1936 – elektrifikácia obce
• 1938 – vyhlásená všeobecná mobilizácia
• 1944 – začala činnosť partizánskej skupiny
• 1945 – oslobodenie obce
• 1950 – zavedený rozhlas
• 1960 – otvorenie futbalového ihriska
• 1988 – vybudovaná pristávacia plocha pre malé lietadlá
• 1991 – návšteva prezidenta ČSFR Vacláva Havla
• 1998 – otvorenie lyžiarskeho vleku
• 2004 – 650.výročie prvej písomnej zmienky
• 2004 – výstavba diaľnice D1

Zmeny úradných názvov

Počas histórie obcí došlo niekoľkokrát k ich premenovaniu, koncom 19. storočia sa nevyhli pomaďarčeniu.

Pohľad od Váhu

Počet obyvateľov :

• Plevník-Drienové
  • 1950 – 1 279 obyvateľov
  • 1980 – 1 643 obyvateľov
  • 1992 – 1 564 obyvateľov
  • 2004 – 1 599 obyvateľov

Polohopis

Obec Plevník-Drienové sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v južnej časti Bytčianskeho podolia v doline Drienovky. Západnú časť chotára tvoria náplavy Váhu a Drienovky, strednú – pahorkatinnú časť v Manínskych vrchoch tvoria druhohorné horniny s výraznými bradlovými tvrdošmi. Pohorie, ktoré sa tiahne v katastrálnom území obce po jeho ľavej strane patrí do Súľovských vrchov, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinej oblasti Strážovské vrchy. Chotár ma značné výškové rozdiely. Stred obce ma nadmorskú výšku 305 m, pro brehu Váhu je to 290 m a na Malom Maníne 812 metrov nad morom. Najvyšší bod je ale na hrebeni Hoľazní v nadmorskej výške 835 m s názvom Havrania skala.

Rodáci

• Dominik Tatarka, slovenský spisovateľ (1913 – 1989)

Literatúra

• Obec Plevník-Drienové, 2004
• Plevník 1354-1994, 1994

Pozri aj

• Osada Dolina

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Plevník-Drienové