A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Pluk Azov Полк «Азов» | |
Logo Pluku Azov | |
Krajina | Ukrajina |
---|---|
Existencia | 5. máj 2014 – súčasnosť |
Typ | pechota |
Funkcia | žandárstvo, národna bezbečnosť |
Motto | Nepanikárte, pripravte samých seba! |
Velitelia | Denys Prokopenko Anatolij Sidorenko Nikita Nadotočij |
Účasť | |
Vojny | Rusko-ukrajinská vojna |
Samostatná jednotka špeciálneho určenia Azov (ukr. Окремий загін спеціального призначення «Азов»), tiež známy ako Pluk Azov (ukr. Полк «Азов») je jednotka Národnej gardy Ukrajiny. Pôvodne mala základňu v Mariupole pri pobreží Azovského mora. Pluk, predtým aj prápor sa zapojil do bojov počas rusko-ukrajinskej vojny.
Jednotka je považovaná za kontroverznú,[1] nakoľko viacerí jej príslušníci a jej prvý veliteľ Andrij Bileckyj mali jednoznačne neonacistické pozadie a názory.[2] Ruský najvyšší súd od augusta 2022 považuje túto jednotku za teroristickú organizáciu.[3][4]
História
Vznik jednotky a boje o Mariupoľ (2014)
Pluk Azov bol založený v máji 2014 v meste Berďansk ako dobrovoľnícka polovojenská jednotka pod velením Andreja Belitského, pod názvom prápor Azov. Andrij Bileckyj bol už v skoršom období známy svojimi neonacistickými názormi.[2] V začiatkoch hľadal veliteľ Andrij Bileckyj finančnú a politickú pomoc, tú od samého začiatku dostával od ministra vnútra Arsena Avakova. Ten prijal prápor Azov do štruktúr ministerstva vnútra a spolu s vtedajším poslancom Antonom Geraščenkom pomohol Belickému a jeho vojakom nájsť vhodnú základňu pre ich budúce pôsobenie.[5]
Príslušníkmi pluku boli od začiatku viacerí príslušníci krajnej pravice. V znaku pluku sa dodnes nachádza germánsky a nacistický symbol Wolfangel.[6] V jednotke od počiatsku slúžili viacerí neonacisti. Ich počet nikdy nepresiahol 10 - 20 %. Ukrajinské orgány však po reorganizácii príslušníkov jednotky podrobili previerkám a väčšinu z nich z jednotky prepustili.[7] V jednotke neskôr slúžili osoby rôznych ukrajinských etník.
Od samého počiatku bola jednotka tažko skúšaná, napríklad v prvej polovici roka 2014, kedy sa zapojila do prvej bitky o Mariupoľ ako súčasť protiofenzívy, ktorej cieľom bolo vyčistiť mesto od separatistov Doneckej ľudovej republiky. 13. júna spolu s práporom Dnipro-1 a ukrajinskou armádou znova obsadili kľúčovú infraštruktúru, ktorá bola pod kontrolou separatistov a front zatlačili za Mariupoľ.
V bojoch o Novoazovsk z 25. do 28. augusta 2014 bol prápor Azov spolu s ukrajinskými silami vytlačený z tohto mesta presilou separatistov a ruských síl. Jednotka bola preto nútená stiahnuť sa späť do Mariupoľa.[8] Na základe tohto úspechu separatisti začali s druhou ofenzívou na Mariupoľ. V prvých dňoch septembra 2014 Azov bojoval počas druhej Bitky o Mariupoľ, keď sa separatisti prebojovali hlbšie k mestu. V noci 4. septembra prešli vojaci Azova do protiofenzívy a vytlačili separatistov do vzdialenosti až 20 kilometrov východne za mesto.[9][10]
Neskôr, v septembri 2014, bol Azov reorganizovaný z práporu na pluk. V októbri jednotku opustil veliteľ Andrij Bileckyj. 31. októbra 2014 bol zástupca veliteľa Vadym Trojan menovaný šéfom polície Kyjevskej oblasti.[11] 11. novembra 2014 bol Azov oficiálne začlenený do štruktúry Národnej gardy Ukrajiny.[12]
Bitka o Šyrokyne (2015)
Začiatkom roka 2015 sa Mariupoľ často dostával pod paľbu zo strany separatistov. 24. januára 2015 sa Mariupoľ ocitol pod raketovou paľbou separatistov, pri ktorej prišlo o život 29 civilistov a viac ako 90 bolo zranených. Separatisti útočili na strategické ciele z blízkej dediny Šyrokyne, 11 km od Mariupoľa.[13] Počet separatistických jednotiek v Šyrokyne narastal, čo zväčšovalo na strane Azova strach z možnej tretej ofenzívy na Mariupoľ.
Vo februári 2015 ukrajinské sily prerazili frontovú líniu a pluk Azov následne obsadil Šyrokyne, Pavlopil a Kominternove.[14] Následne Ukrajinské sily začali postupovať na Novoazovsk.[15] Pri bojoch o Novoazovsk sa separatisti za pomoci delostreleckej paľby a ťažkej techniky spôsobili ukrajinským silám vrátane Azova ťažké straty. Po týchto urputných stratách boli nútení stiahnuť sa späť k Šyrokyne. Napriek stratám, ukrajinská ofenzíva vytlačila delostrelectvo separatistov z dostrelu Mariupoľu.[16] 12. februára 2015 bola podpísaná Druhá minská dohoda.[17] Vypätá situácia v Šyrokyne utíchla a obidve strany si vybudovali zákopy. Napriek prímeriu sa Azov a separatisti medzi sebou niekoľko týždňov ostreľovali. Pri týchto šarvátkach bola dedina Šyrokyne celkom zničená.[18]
1. júla 2015 sa separatisti stiahli zo Šyrokyne.[19] Líder separatistov Denis Pušilin to odôvodnil ako akt dobrej vôle a dodržiavanie Druhej minskej dohody. Líder Azovu Andrij Bileckyj tento ústup odôvodnil ťažkými stratami separatistov a ich ďalšou neschopnosťou udržať pozície.[20]
Dňa 29. júla 2015 bojovníci pluku Azov spolu s práporom Donbas, ktorý sa nachádzal v Šyrokyne, boli stiahnutéí z frontu a nahradené jednotkami ukrajinskej námornej pechoty.[21] Neskôr v auguste 2015 ukrajinská vláda stiahla všetky dobrovoľnícke prápory vrátane Azova z frontových línii okolo Mariupoľa a nahradila ich regulárnymi jednotkami ukrajinskej armády.[22]
2016-2019
V roku 2016 bolo pridelených 300 vojakov a ľahké obrnené vozidla Azova na ochranu mesta Odesa.[23] V roku 2016 sa časť pluku Azov zapojila do ochrany pozícií v Záporoží.[24]
V noci 29. augusta bojovníci Azova zlikvidovali záškodnícku jednotku tajnej služby separatistov v bojoch o Svitodarsk.[25] Počas roka 2018 došlo v oblastiach, v ktorých prebiehali aktivity Azovu, na východe Ukrajiny k vraždenám a mučeniu civilistov.[26]
2022
Začiatkom roku 2022 mal pluk Azov asi 900 príslušníkov. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 bola jednotka nasadená spolu s inými ukrajinskými jednotkami pri obrane Mariupoľa, kde bola prakticky celá zničená. Niekoľko stoviek preživších príslušníkov jednotky sa vzdalo ruským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ.[27]
Koncom septembra 2022 boli pri výmene zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou prepustení viacerí príslušníci pluku Azov, vrátane veliteľa pplk. Prokopenka a jeho zástupcu kpt. Palamara.[28]
Velitelia
- Andryj Bileckyj (2014)
- Ihor Mosijčuk (2014 – 2016)
- Maksym Žorin (2016 – 2017)
- Denys Prokopenko (2017 – 2022)
Slováci v pluku Azov
V 2015 bojovali za pluk Azov aj dvaja Slováci.[29] Minimálne jeden z týchto Slovákov, známy pod menom Thomas, sa zapojil aj do bojov o Šyrokyne.[30]
Vojnové zločiny
Príslušníci jednotky sú spolu s osobami iných ukrajinských jednotiek a štátnych úradov obviňovaní Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, že počas vojenských operácií na Donbase v rokoch 2014 až 2015 porušoval ľudské práva viacerých zadržaných osôb.[31][32]
Ruskou propagandou a viacerými inými kritikmi je jednotka označovaná ako neonacistická a jej príslušníci zodpovední za vojnové zločiny.[33] Ruský najvyšší súd od augusta 2022 považuje túto jednotku za teroristickú organizáciu.[3][4] Ruskí predstavitelia viackrát vyhlásili, že jej príslušníkov budú stíhať za údajné vojnové zločiny, alebo ich dokonca na mieste popravia. Napriek tomu boli viacerí príslušníci jednotky, vrátane jej posledného veliteľa vymenení v septembri 2022 za ruských zajatcov.[34]
Referencie
- ↑ SCHEINER, Jozef. Velebení aj zatracovaní: Kto sú bojovníci pluku Azov?. etrend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2022-05-20. Dostupné online . ISSN 1336-2674.
- ↑ a b AKTUALITY.SK. Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu - dnes vláde vyhovujú, čo bude zajtra? . Aktuality.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b Russia declares Ukrainian military unit a terrorist group . AP NEWS, 2022-08-02, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Verchovnyj sud Rossii objavil polk Azov terrorističeskoj organizaciej / Верховный суд России объявил полк «Азов» «террористической организацией» / Verkhovnyy sud Rossii ob"yavil polk «Azov» «terroristicheskoy organizatsiyey» . meduza.io, . Dostupné online.
- ↑ як «Азов» стає партією . Катерина Сергацкова, . Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ BÁRDY, Peter. Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu - dnes vláde vyhovujú, čo bude zajtra?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-08-19. Dostupné online .
- ↑ Pluk Azov vzešel z krajní pravice, radikálů se postupně zbavoval. Nyní platí za významnou jednotku . Praha: Český rozhlas, 2022-04-27, . Dostupné online.
- ↑ Ukraine crisis: 'Thousands of Russians' fighting in east. BBC News, 2014-08-28. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ Heavy shelling in Ukrainian port of Mariupol hours before agreed ceasefire . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Mariupol: Key moments in the siege of the city. BBC News, 2022-05-17. Dostupné online cit. 2022-10-20. (po anglicky)
- ↑ Former Azov battalion leader works to clean up Kyiv regional police, his image online. Ian Bateson, cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ How a Far-Right Battalion Became a Part of Ukraine’s National Guard online. Tim Hume, cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ukraine: Rising Civilian Death Toll online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ARMYWEB.CZ. Prapor Azov aneb pár „nácků“ jako důvod k válce online. www.armyweb.cz, cit. 2022-10-22. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ukraine conflict: Battles rage ahead of Minsk talks online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Heavy fighting underway near Shyrokyne and Sakhanka: enemy's infantry liquidated, attack died out online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ AKTUALITY.SK. Minská dohoda o prímerí na východe Ukrajiny: Toto je jej plné znenie online. Aktuality.sk, cit. 2022-10-19. Dostupné online.
- ↑ Mariupol, next in the sights of pro-Russia rebels in eastern Ukraine online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ Pro-Russia rebels 'to withdraw weapons from Ukraine frontline’ online. France 24, 2015-02-22, cit. 2022-10-22. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Азов: Боевики ушли из Широкино из-за больших потерь, а не по доброй воле. online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Pullout from Shyrokyne angers soldiers, stokes fear in Mariupol online. Allison Quinn, Alyona Zhuk, cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Putin's War: Regular and Volunteer Ukrainian Troops Vie in Mariupol online. Nolan Peterson, cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ До Одеси вже прибуло щонайменше 300 бійців полку "Азов" online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Ukraine online. Cit. 2022-10-22. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ЧЕТВЕРО ВБИТИХ ТА ОДИН ПОЛОНЕНИЙ: «АЗОВ» НА ПЕРЕДОВІЙ ЗАВДАВ ОКУПАНТУ НИЩІВНОГО УДАРУ online. Cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ War crimes of the armed forces and security forces of Ukraine: torture and inhumane treatment, Second report online. The Foundation for the Study of Democracy, cit. 2022-10-21. Dostupné online.
- ↑ TASR. V oceliarňach Azovstaľ sa vzdalo takmer 1 000 ukrajinských vojakov, tvrdia Rusi. etrend.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2022-05-18. Dostupné online cit. 2022-11-07. ISSN 1336-2674.
- ↑ RTVS, ČTK, TASR. Rusko prepustilo 215 obrancov Mariupola. Ukrajina okrem iných aj Medvedčuka online. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-09-22, cit. 2022-11-07. Dostupné online.
- ↑ Slovák bojuje za Ukrajinu: Som tu, aby sa nepísalo iba o našich okupantoch online. DUŠAN MIKUŠOVIČ, cit. 2022-09-23. Dostupné online.
- ↑ Slovák proti separatistům. Zbraň odložím, až skončí válka online. Jiří Just, cit. 2022-09-23. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Report on the human rights situation in Ukraine 16 February to 15 May 2016 online. Cit. 2022-10-22. Dostupné online.
- ↑ War crimes of the armed forces and security forces of Ukraine: torture and inhumane treatment Second report online. osce.org, 2016-04-15, cit. 2022-10-24. Dostupné online.
- ↑ All war crimes in Mariupol are being committed by nationalists — Defense Ministry online. tass.com, cit. 2022-10-22. Dostupné online.
- ↑ SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Kremeľ pri výmene väzňov prepustil aj veliteľa pluku Azov. Nacionalista Girkin hovorí o zrade. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2022-09-22. Dostupné online cit. 2022-10-22. ISSN 1335-4418.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pluk Azov
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Pluk Azov: https://azov.org.ua/ - Oficiálna stránka pluku Azov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk