A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Plzeň | |||
| štatutárne mesto | |||
Pohľad na Plzeň od miestnej ZOO.
| |||
|
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Plzenský (CZ032) | ||
| Okres (LAU 1) | Plzeň-město (CZ0323) | ||
| Historická krajina | Čechy | ||
| Rieky | Mže, Radbuza, Úhlava, Úslava | ||
| Nadmorská výška | 310 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°44′53″S 13°22′27″V / 49,748056°S 13,374167°V | ||
| Najvyšší bod | Červená skála pod Radyní | ||
| - výška | 452 m n. m. | ||
| Najnižší bod | Breh Berounky pri Bukovci | ||
| - výška | 293 m n. m. | ||
| Rozloha | 137,65 km² (13 765 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 168 034 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 220,73 obyv./km² | ||
| Primátor | Roman Zarzycký (ANO) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 301 00 | ||
| Miestne časti | 31 | ||
| Katastrálne územie | 23 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0323 554791 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Plzně nám. Republiky 1 306 32 Plzeň | ||
| E-mailová adresa | |||
|
Poloha mesta v Česku
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
| Wikimedia Commons: Plzeň | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.plzen.eu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Plzeň (slovenské prídavné meno znie plzenský, nie plzeňský; nem. Pilsen) je štatutárne mesto na západe Čiech a metropola Plzenského kraja, ležiace na sútoku riek Radbuza, Mže, Úslava a Úhlava. K 1. januáru 2023 malo 181 240 obyvateľov,[2] je štvrtým najväčším mestom Česka.
Plzeň je známa ako priemyselné a pivovarnícke mesto. V rozsiahlych továrenských halách Škodovky sa vyrábajú dopravné prostriedky a priemyselné stroje, na druhej strane krajskej metropoly sa potom varí známe pivo Prazdroj a Gambrinus. Spodnokvasený svetlý ležiak sa celosvetovo označuje ako Pilsner alebo Pils podľa nemeckého mena mesta Pilsen. Nachádza sa tu množstvo budov ešte z čias Rakúsko-Uhorska. V meste sídli tiež biskupstvo Plzenskej diecézy. Školstvo potom zastupujú rôzne stredné a vysoké školy, medzi ktoré patrí napríklad Západočeská univerzita.
Súčasné historické jadro mesta má pravidelnú sieť ulíc s uprostred takmer štvorcovým námestím Republiky (166 × 188 m), ktorému dominuje Katedrála sv. Bartolomeja s najvyššou kostolnou vežou v Česku (102 m), budovaná od roku 1295 a dokončená (v dnešnej dispozícií) na začiatku 16. storočia.
V roku 2015 bola Plzeň spoločne s belgickým mestom Mons Európske hlavné mesto kultúry.
Dejiny
Stredovek

Prvé zmienky o Plzni (dnešnom Starom Plzenci) pochádzajú z roku 976, kedy u tohto přemyslovského hradiska knieža Boleslav II. porazil vojsko nemeckého kráľa Ota II. V podhradí postupne vyrástlo mestské sídlo s radom kostolov a živým obchodným ruchom. Do terajšej polohy (v južnom susedstve vtedajšej obce Malice) presunul mesto pod názvom Nová Plzeň kráľ Václav II. v roku 1295 ako dôležitú obchodnú križovatku západných Čiech na ceste z Prahy do Bavorska. Vyriešila sa tým tiež dodávka vody, lebo miesto ležalo na sútoku riek Mže a Radbuzy.
Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a hlavne na trase z nemeckých krajín do Prahy sa čoskoro Plzeň stala tretím najväčším a najdôležitejším mestom po Prahe a Kutnej Hore. V tejto dobe boli tiež vystavané kostoly sv. Bartolomeja v strede námestia, františkánsky kláštor na juhovýchode, blízko stredovekého opevnenia, neskôr zborený dominikánsky kláštor na severozápade a nemocničný kostol sv. Márie Magdalény z roku 1320.
Na samom počiatku husitských vojen mali kališníci - vďaka veľmi radikálnemu farárovi Václavovi Korandovi - v meste veľký vplyv, ale už v roku 1420 musel Koranda s Jánom Žižkom odísť na Tábor a Plzeň sa stala hlavnou baštou katolíckej strany ("pod jednou"). Trikrát bola neúspešne obliehaná, najprv Jánom Žižkom a potom dvakrát Prokopom Holým a podieľala sa na odpore proti Jiřím z Poděbrad. Od roku 1467 sídlila v Plzni pražská kapitula, ktorá bola v rokoch 1431-1561 najvyšším orgánom rímsko-katolíckej cirkvi v Čechách.
Prvá česká tlačená kniha - Kronika trojánská - bola v roku 1468 vytlačená na rohu dnešných ulíc Smetanova a Bezručova, kde fungovala do roku 1533 jediná česká tlačiareň.
Raný novovek
Začiatkom 16. storočia bolo mesto výrazne poškodené požiarmi, najmä v roku 1507, kedy zhoreli dve tretiny mesta. Na deväť mesiacov sa stala Plzeň hlavným mestom ríše a sídlom vlády, keď sem cisár Rudolf II. utiekol pred morovou epidémiou na prelome rokov 1599 a 1600 (od septembra až do júna). Sídlil v tzv. Cisárskom dome, ktorý sa nachádza vedľa dnešnej budovy plzenskej radnice.
Roku 1618 bola Plzeň prvýkrát dobytá vojskom českých stavov pod velením kniežaťa Mansfelda. Počas tridsaťročnej vojny hospodárstvo aj kultúra upadali. Švédske obliehanie v rokoch 1637 aj 1648 bolo neúspešné. 8. januára 1683 tu bol založený plzenský 35. peší pluk.
Priemyselný rozvoj
V 19. storočí nechal mešťanosta Martin Kopecký (1828-1850) zbúrať hradby a na ich mieste vybudovať okolo starého mesta sady, dnes známe ako sady Pětatřicátníků, Smetanove, Kopeckého, Šafárikove, Křižíkovej a 5. mája. V roku 1832 potom vzniklo prvé kamenné divadlo. Roku 1839 bolo rozhodnuté o založení Meštianskeho pivovaru (neskôr Prazdroj) a 5. októbra 1842 v ňom bavorský sládek Josef Groll uvaril prvú várku piva. V roku 1859 Emil Škoda prevzal Škodove závody a František Křižík zaviedol svoj vynález - oblúkové lampy na pouličné osvetlenie. V roku 1869 bol založený Pivovar Gambrinus Plzeň (PAP, pivo Gambrinus). Na konci 19. storočia sa Plzeň stala kolískou českej secesie.
Už od polovice 19. storočia bola Plzeň druhým najväčším mestom v Čechách a tretím v rámci všetkých českých krajín, ku koncu 20. storočia už ale bola štvrtým v Česku, keď bola predstihnutá Ostravou. Ako západočeská metropola však prosperovala vďaka rozvoju strojárskych a ďalších priemyselných závodov. Počas medzivojnového obdobia došlo k rozširovaniu mesta, roku 1924 boli pripojené obce Doubravka, Doudlevce, Lobzy a Skvrňany a vznikla tak Veľká Plzeň, ktorej počet obyvateľov prekročil stotisícovú hranicu. Starostom mesta bol v rokoch 1919-1938 Luděk Pik. Na námestí T. G. Masaryka bol vybudovaný pamätník Národného oslobodenia s dominujúcou bronzovou sochou T. G. Masaryka, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1928, ako vďaka prezidentovi za založenie a desaťročné fungovanie Česko-slovenskej republiky.
V roku 1938 došlo k odstúpeniu pohraničných území Česko-Slovenska Nemecku. Plzeň síce zostala na území Česko-Slovenska, stala sa však mestom na samotnej hranici. Obce severozápadným a juhozápadným smerom už patrili k Ríši, rovnako ako dnešné mestské časti Plzeň-Litice a Plzeň-Lhota. 1. mája 1942 bola Plzeň podľa vládneho nariadenia č. 142/1942 Zb. rozšírená o obce Bolevec, Božkov, Bukovec, Černice, Hradište, Koterov, Radobyčice, Újezd a časť územia obce Litice (obec začlenená do Ríše) a stala sa štatutárnym mestom. Priemyselný podnik Škoda Holding bol v tejto dobe významnou zbrojovkou, zásobujúcou nemeckú armádu. Aj napriek tomu Plzeň dlhšiu dobu unikala bombardovaniu a k prvému veľkému náletu došlo až 20. decembra 1944, pri ktorom bol však najviac zdemolovaný pivovarský komplex, najmä Prazdroj (18 mŕtvych). Škodove závody boli bombardovaním významne poškodené až na samom sklonku vojny, náletom 25. apríla 1945. Celkovo bolo za celú dobu vojny 11 náletov, ktoré si vyžiadali 926 obetí.
Povojnová éra
Plzeň a západné Čechy boli oslobodené americkými jednotkami vedenými generálom Patton 6. mája 1945. Podľa americko-sovietskej dohody Patton už nesmel pokračovať ďalej. Slávny je jeho výrok, že keď už, tak to Američania majú vziať až do Moskvy. Dnes oslobodenie Plzne pripomína Pamätník americkej armády 1945 vybudovaný ako stále múzeum. Po februári 1948 bola Pattonova úloha v oslobodení Plzne zámerne znevažovaná a pri oslavách výročia konca vojny zväčša nepadlo o Američanoch v Plzni ani slovo.
Plzeň sa tiež zapísala do histórie bojov proti komunistickému režimu. 1. júna 1953 došlo v Plzni k prvej manifestácii proti vtedy prebiehajúcej menovej reforme so streľbou do demonštrujúcich. Odveta komunistického vedenia bola typická pre politiku vtedajšej doby. Okrem represií zistených demonštrantov, prevažne robotníkov Škodovky, zbúralo komunistické vedenie vtedajšieho Plzenského kraja pomník T. G. Masaryka, ako symbol nežiaducej demokracie. Jednalo sa o prvý ľudový protest v celom sovietskom bloku (tzv. Východonemeckej júnové povstanie vypuklo až o dva týždne neskôr 17. júna 1953).
Na konci 50. rokov sa začalo s masívnym rozvojom bytovej výstavby, tzv. sídlisk, a to podobným spôsobom, ako tomu bolo v celom Česko-Slovensku. Prvý rozsiahly areál vznikol na Slovanoch, nasledovala v roku 1961 Doubravka a roku 1968 potom Bory. Dňa 20. januára 1969 sa na blízkom námestí T. G. Masaryka upálil na protest proti sovietskej okupácii mladý pivovarnícky robotník Josef Hlavatý. Výstavba sa v 70. a 80. rokoch presunula na sever, budovalo sa rozsiahle sídlisko v oblasti Bolevca a Lochotína, tesne pred Nežnou revolúciou sa výstavba presúvala postupne smerom na západ k oblasti Vinice, kde sa pokračuje v budovaní nových domov ešte dnes. Vďaka tomuto rýchlemu rozvoju prekročilo mesto roku 1972 hranicu 150 tisíc obyvateľov. O štyri roky neskôr potom boli pripojené aj obce Černice, Radobyčice, Koterov, Červený Hrádek, Křimice a Radčice a Plzeň získala hranice, aké mala do roku 2002.
V 90. rokoch bola k Plzni postavená aj diaľnica D5, ktorá spojila Prahu s bývalým Západným Nemeckom. Dokončenie tejto dôležitej dopravnej tepny, ktorá čiastočne vyriešila vtedy katastrofálnu dopravnú situáciu v Plzni, sa však kvôli komplikáciám pretiahlo až do prvého desaťročia 21. storočia.
Európske hlavné mesto kultúry 2015
V septembri 2010 vyhlásili zástupcovia medzinárodnej poroty v Prahe mesto Plzeň za víťaza súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry roku 2015. Vo finále merala svoje sily Plzeň s Ostravou.[3] V rámci projektu sa napríklad vybudovalo nové divadlo, v Štruncových sadoch v okolí futbalového štadióna vzniklo športovo-relaxačné centrum.. Koncom apríla 2014 získal projekt Cenu Meliny Mercouri,[4] ktorú odporúča monitorovací a poradný výbor pre Európske hlavné mestá kultúry. Podmienkou bolo naplnenie vopred daných kritérií pripravenosti, vďaka čomu Plzeň 2015 tak pre svoj projekt získala dotáciu 1,5 milióna eur.
Obyvateľstvo
Podľa sčítania 1921 tu žilo v 3 284 domoch 88 416 obyvateľov, z ktorých bolo 43 057 žien. 79 166 obyvateľov sa hlásilo k československej národnosti, 6 757 k nemeckej a 701 k židovskej. Žilo tu 52 514 rímskych katolíkov, 5 763 evanjelikov, 4 427 príslušníkov Cirkvi československej husitskej a 3 094 židov. Podľa sčítania v roku 1930 tu žilo v 6 451 domoch 114 704 obyvateľov, z toho 105 731 obyvateľov sa hlásilo k československej národnosti a 6 782 k nemeckej. Žilo tu 61 344 rímskych katolíkov, 10 891 evanjelikov, 6 803 príslušníkov Cirkvi československej husitskej a 2 773 židov.
| 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 23 681 | 38 883 | 50 221 | 68 079 | 80 445 | 88 416 | 114 704 | 124 339 | 132 799 | 148 021 | 170 701 | 173 008 | 166 118 | 169 688 |
-
Veková štruktúra obyvateľov obce Plzeň roku 2011
-
Rodinný stav obyvateľov obce Plzeň roku 2011
-
Vzdelanie obyvateľov obce Plzeň roku 2011
Územie mesta Plzne

Súčasnú rozlohu má Plzeň od 1. januára 2003, kedy sa k nej pripojili do tej doby samostatné obce Lhota a Malesice, ktoré sa zároveň stali novými mestskými obvodmi. Od tej doby mesto Plzeň pozostáva z desiatich mestských obvodov,[6] najväčšie z nich sú obvody 1 až 4, ktoré sa skladajú z niekoľkých pôvodných mestských častí. Deväť mestských obvodov tvorí pri voľbách do Senátu volebný obvod č. 9, len obvod Plzeň 2 - Slovany spolu s ďalšími obcami patrí do volebného obvodu č. 7. Iba pre územie mesta Plzne je zriadený Okresný súd Plzeň-mesto, hoci samotný okres zahŕňa aj ďalšie obce.
Mestské obvody
- Plzeň 1: katastrálne územie Bolevec a časť katastrálneho územia Plzeň
- Plzeň 2 - Slovany: katastrálne územie Božkov, Bručná, Hradiště u Plzně, Koterov a časť katastrálneho územia Plzeň
- Plzeň 3: katastrálne územie Doudlevce, Radobyčice, Skvrňany, Valcha a časť katastrálneho územia Plzeň
- Plzeň 4: katastrálne územie Bukovec, Červený Hrádek u Plzne, Doubravka, Lobzy, Plzeň 4 a Újezd
- Plzeň 5 - Křimice: časť katastrálneho územia Křimice a časť katastrálneho územia Radčice u Plzně
- Plzeň 6 - Litice: katastrálne územie Litice u Plzně
- Plzeň 7 - Radčice: časť katastrálneho územia Radčice u Plzne a časť katastrálneho územia Křimice
- Plzeň 8 - Černice: katastrálne územie Černice
- Plzeň 9 - Malesice: katastrálne územie Malesice a Dolní Vlkýš
- Plzeň 10 - Lhota: katastrálne územie Lhota u Dobřany
Významné stavby, inštitúcie a zaujímavosti

Historické pamiatky
Medzi najvýznamnejšie pamiatky západočeskej metropoly patrí historické jadro mesta a okolité ulice. Tie sú dnes chránené ako mestská pamiatková rezervácia, na území mesta je ešte niekoľko ďalších dedinských pamiatkových rezervácií a tiež mestských a dedinských pamiatkových zón.
Dominantou mesta je gotický chrám sv. Bartolomeja, založený roku 1292, s vežou vysokou 102 metrov je najvyššia v Čechách. Na vyhliadku vo výške 62 metrov vedie 301 schodov. Dnes je to katedrálny chrám, lebo od roku 1993 je v Plzni biskupstvo. Ďalšie významné cirkevné pamiatky sú bývalý františkánsky kláštor s kostolom Nanebovzatia P. Márie a baroková budova kláštora dominikánok s kostolom sv. Anny z rokov 1711-1714, zariadená v rokoch 1805-1807 na školu, kde je dnes umiestnená Študijná a vedecká knižnica Plzenského kraja. K najstarším kostolom v Čechách patrí kostol sv. Jiří na sútoku Úslavy a Berounky v Plzni-Doubravce.
V Plzni nechýbajú ani židovské pamiatky, keďže pred 2. svetovou vojnou tu žila početná židovská komunita. Neprehliadnuteľná je Veľká synagóga, ktorá je najväčšou synagógou v celom Česku. Z ďalších pamiatok je to napríklad Stará synagóga a židovský cintorín s pamätníkom obetiam holokaustu.
Svetské pamiatky zastupuje neodmysliteľná renesančná plzenská radnica zo 16. storočia, divadlo J. K. Tyla, Západočeské múzeum a historické podzemie s dĺžkou 17,5 km. Nachádza sa tu tiež rad domov zdobených freskami a sgrafitmi Mikoláša Aleša.
Na tunajšom Ústrednom cintoríne sú pochovaní napr. Jiří Trnka, Josef Skupa, Karel Klostermann alebo Augustin Němejc. V skorších dobách sa však plzenská elita nechávala pochovávať tiež na mikulášsky cintorín, kam bol pochovaný napr. Emil Škoda, Josef Kajetán Tyl alebo mešťanosta Martin Kopecký.
Ďalšie významné inštitúcie
V meste sídli biskup Plzenskej diecézy Cirkvi československej husitskej, známe sú tiež Západočeská galerie, mestská knižnica, Techmania Science Center, kultúrny dom Peklo alebo Pamätník obetiam zla a meditačná záhrada v Plzni-Doudlevce.
Plzeň sa tiež preslávila väznicou, označovanou ako Väznice Bory a súdnictvo tu zastupujú hneď tri okresné súdy, ktorých odvolacím súdom je Krajský súd.
Príroda
V Plzni sa nachádza zoologická záhrada alebo arborétum Sofronka, niekoľko pamätných stromov: duby pri Veľkom rybníku, Koterovská lipa, Körnerov dub, lipy pri Mže, smrek - Troják v Lánoch a alej Kilometrovka.
Kultúra
Divadlá
Správy o prvých divadelných predstaveniach v Plzni, v nemčine, pochádzajú z prelomu 18. a 19. storočia. Prvé predstavenie v slovenčine je doložené roku 1818. Prvé divadlo zahájilo prevádzku roku 1832. V súčasnosti v Plzni pôsobí Divadlo Josefa Kajetána Tyla, ktoré má dve stále scény, Veľké divadlo v reprezentatívne novorenesančnej budove z rokov 1897- 1902 a Nové divadlo v modernej budove, dostavanej v roku 2014.
V Plzni má veľkú tradíciu aj bábkové divadlo, pôsobili tu známi bábkari Gustav Nosek, Josef Skupa a Jiří Trnka. Práve tu vznikli všeobecne známe bábky Spejbla a Hurvínka. Na túto tradíciu dnes v Plzni nadväzuje Divadlo Alfa.
Kiná
V časoch komunizmu mala takmer každá plzenská časť svoje kino, ďalšie kiná potom pôsobili v centre - napríklad kino Hviezda v Pražskej ulici, kino Moskva (neskôr Elektra) na Americkej triede, kino Eden v Rejskovej ulici za hlavnou vlakovou stanicou, kino Mier na Lochotíne alebo kino Leningrad v Doubravke. Všetky tieto kina ale po nežnej revolúcii roku 1989 skôr či neskôr zanikli.
V súčasnosti majú filmoví diváci v Plzni k dispozícii dve multikina, Cinema City v obchodnom centre Plaza v priestoroch bývalého výstaviska, a Cinestar v obchodnom centre Olympia pri výpadovke na Nepomuk. Pravidelné predstavenia sa tiež konajú v Kine Beseda, pôsobiacom v historickej budove Meštianskej besedy. V letných mesiacoch sa konajú predstavenia v Lochotínskom amfiteátri.
Múzeá
- Západočeské muzeum v Plzni
- Národopisné muzeum Plzeňska
- Pivovarské muzeum
- Muzeum církevního umění plzeňské diecéze v Plzni
- Muzeum loutek
- Muzeum strašidel
- Patton Memorial Pilsen
Galéria
- Techmania Science Center
- Západočeská galerie
- Galerie Jiřího Trnky
Významné kultúrne podujatia
- Smetanovské dny - festival klasickej hudby spojený s usporadúvaním koncertov, divadelných predstavení, výstav a sympózií; obvyklým termínom konania je marec
- Finále Plzeň - filmový festival českých filmov, koná sa zvyčajne koncom apríla
- Majáles - študentské oslavy, tradične organizované koncom apríla
- Metalfest Open Air - medzinárodný metalový festival, konajúci sa v amfiteátri Lochotín každoročne na prelome mája a júna
- Slavnosti svobody - slávnosti oslobodenia Plzne americkou armádou, ktorá sa koná začiatkom mája (Plzeň bola oslobodená 6. 5. 1945); tradičnou súčasťou slávností je konvoj historických vozidiel (Convoy of Liberty) s účasťou amerických veteránov
- Historický víkend - koná sa v júni, v centre mesta sa objavia historické a nadprirodzené postavy, súčasťou je tiež sprievod strašidiel
- Skupova Plzeň - festival bábkového divadla, koná sa v júni
- Mezinárodní festival Divadlo - medzinárodný divadelný festival, koná sa v septembri
- Pilsner Fest - slávnosti plzenského piva a pivovarníctva, konajú sa v októbri Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čechie (postava)
Čechy
Čeleď
Černá Hora
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
Česko
Čtvrtá křížová výprava
Čtvrtá křížová výprava proti husitům
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Římskokatolická církev
Šíp
Španělské impérium
Švihov
Žatec
Žatecko-lounský svaz
Žebrák (hrad)
Žoldnéř
1. květen
11. říjen
1394
14. červenec
1424
1425
1426
1433
1434
1494
1584
1585
1673
1674
17. století
1724
1824
1862
19. duben
1912
1914
1922
1942
1977
1984
1992
1994
20. duben
23. duben
24. duben
25. duben
26. duben
28. duben
29. duben
31. říjen
5. květen
9. květen
Akt (výtvarné umění)
Albrecht II. Habsburský
Alegorie
Americký dolar
Apple II
Arcijáhen
Azovstal
Barcelona
Basilejsko-ferrarsko-florentský koncil
Bavorsko
Bedřich ze Strážnice
Bernardina Kristýna Sasko-Výmarsko-Eisenašská
Bernard Hill
Bitva
Bitva na Vítkově
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva o Tábor
Bitva pod Vyšehradem
Bitva u Ústí nad Labem
Bitva u Řevničova
Bitva u Želenic
Bitva u Živohoště
Bitva u Žlutic
Bitva u Bánova
Bitva u Bejdova
Bitva u Budyně nad Ohří
Bitva u Chrastavy
Bitva u Domažlic
Bitva u Grimmy
Bitva u Grotnik
Bitva u Habrů
Bitva u Habrů a dobytí Německého Brodu
Bitva u Hiltersriedu
Bitva u Hluboše (1422)
Bitva u Hořic
Bitva u Horky
Bitva u Horních Dubenek
Bitva u Ilavy
Bitva u Křeče
Bitva u Kůzové
Bitva u Kamenice nad Lipou
Bitva u Kroměříže
Bitva u Kutné Hory
Bitva u Libčan
Bitva u Lipan
Bitva u Malešova
Bitva u Melechova
Bitva u Mladé Vožice
Bitva u Mostu
Bitva u Náchoda (1427)
Bitva u Nebovid
Bitva u Nekmíře
Bitva u Nisy
Bitva u Panského Boru
Bitva u Petrovic
Bitva u Poříčí nad Sázavou
Bitva u Podůlšan
Bitva u Puebly
Bitva u Satzdorfu
Bitva u Skalice (1424)
Bitva u Slušovic
Bitva u Staré Jesenice
Bitva u Strachova dvora
Bitva u Strauchova dvora
Bitva u Sudoměře
Bitva u Světlé
Bitva u Týnce
Bitva u Tachova
Bitva u Trnavy
Bitva u Uherského Ostrohu
Bitva u Zbraslavi
Bohuslav VI. ze Švamberka
Bzenecká lípa
Cedr
Cheb
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Dobytí Prachatic husity
Domažlice
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá křížová výprava proti husitům
Druhá světová válka
Druhá výprava Kryštofa Kolumba
Dynastie Jižní Ming
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Evan O'Neill Kane
First-person shooter
Fontána
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František Šmahel
Furth im Wald
Georgij Mondzolevskij
Guy Lafleur
Helena Langšádlová
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horšovský Týn (zámek)
Horní Falc
Hospodářský růst
Humza Yousaf
Husitské tažení k Baltu
Husitské tažení k Baltu#PrůbÄ›h taženÃ
Husitské války
Husitský bojový vůz
Husitství
Hynek Krušina ze Švamberka
Ignacio Zaragoza
Ingenuity
International Standard Book Number
Itaipú
Izrael
Jamajka
James King and the Lonewolves
Janez Janša
Jan Čapek ze Sán
Jan Řitka z Bezdědic
Jan Žižka
Jan Žižka z Trocnova
Jan Hvězda z Vícemilic
Jan Kostrhun
Jan Pardus z Horky a Vratkova
Jan Roháč z Dubé
Jaroslav Čechura
Jenský kodex
Jižní Čechy
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Joe Biden
John Cale
Juan de Palomar
Křížové výpravy
Křovinná vegetace
Kalich (rybník)
Kaligrafie
Kamenice nad Lipou
Karel Skopal
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolicismus
Kauza Vrbětice
Klatovy
Klaus Schulze
Koncentrační tábor Lety
Krize v Rudém moři
Kryštof Kolumbus
Kuo-c’-ťien
Labe
Landfrýd
Leonid Křížek
Lety (okres Písek)
Libanonská vlajka
Litomyšl
Louny
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Mariupol
Meda Mládková
Menhart II. z Hradce
Mezinárodní měnový fond
Miroslav Imrich
Miroslav Macek
Mittelbau-Dora
Mladá Vožice (hrad)
Moždíř (zbraň)
Moldavsko
Moravský Krumlov
Muzeum romské kultury
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní muzeum
Nadace Wikimedia
Nanking
Norimberk
Nové Město (Praha)
Nový Zéland
Obléhání Žatce (1421)
Obléhání hradu Sion
Obléhání husitů v Chotěboři
Obléhání Jihlavy (1423)
Obléhání Kadaně 1421
Obléhání Karlštejna husity
Obléhání Plzně (1433–1434)
Obléhání Tábora (1438)
Obořiště
Ondřej Keřský z Řimovic
Oportunismus
Otakar Frankenberger
Páni z Hradce
Písek (město)
Příbram
Přibík z Klenové
Přibyslav
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panská jednota
Paraná (řeka)
Paul Auster
Pavel Bělina
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Peter Demetz
Petro Prokopovyč
Petr Čornej
Petr Bušek
Petr Novotný (sklář)
Plzeň
Podněstří
Pokus o převrat v Praze (1427)
Polsko
Porážka adamitů
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Husitství
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Plzeň
Portál:Sport
Portál:Válka a vojenství
Pražský svaz
Praha
Pravda (noviny)
Prezident Spojených států amerických
Prokop Holý
Prokop Malý
První křížová výprava proti husitům
První válka o Náhorní Karabach
Puštíkovití
Q109232209
Q12041940
Radikální husité
Radim Uzel
Rakousko
Retz
Richard Tandy
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Roudnice
Rozhlas a televize Slovenska
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rychmburk
Sýrie
Sedlčany
Severní ostrov (Nový Zéland)
Seznam husitských bitev
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam největších vodních elektráren
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam prvních ministrů Skotska
Simona Postlerová
Sirotčí svaz
Sirotci
Skotská národní strana
Skotsko
Slaný
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Buch-kaiser-sigismund-L09740-26-lr-8.png
Soubor:Coa Czech Family Hradce, Adam I.svg
Soubor:Drslavci.png
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Hussite banner (Schwanberg).png
Soubor:ItaipuAerea2AAL.jpg
Soubor:Jensky kodex Zizka.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Plzen small CoA-2.png
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:Prokop Holý.jpeg
Soubor:Věnceslav Černý - Výstup proti Prokopu Holému před Plzní.jpg
Soubor:Wagenburg.jpg
Soubor:Wenceslas Hollar - Bohemian views 8.jpg
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7038-183-3
Speciální:Zdroje knih/80-7184-075-0
Speciální:Zdroje knih/80-7185-296-1
Speciální:Zdroje knih/80-7185-590-1
Speciální:Zdroje knih/80-85983-98-2
Speciální:Zdroje knih/80-901606-4-6
Speciální:Zdroje knih/978-80-87057-08-7
Spojené království
Spojené státy americké
Stříbro
Stříbro (okres Tachov)
Střetnutí u Vysoké nad Labem
Staré Město (Praha)
Světová ekonomika
Táborité
Táborský svaz
Třída T 47
Třetí křížová výprava proti husitům
Tchaj-wan
Tiskař
Točník (hrad)
Trebuchet
Turecko
Ukrajina
Václav Hollar
Václav IV.
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Věnceslav Černý
V-2
Veřejnoprávní médium
Veduta
Velbloud
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vilém III. Švihovský z Rýzmberka
Vláda Černé Hory
Vláda Petra Fialy
Vladislav II. Jagello
Vlasta Prachatická
Vltava
Volby prezidenta Francie 2022
Vyhynulý taxon
Vysoké Mýto
Vzdušný prostor
Waldmünchen
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny české
Zikmund Lucemburský
Znojmo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk



