Počuvadliansky mlyn je zničená usadlosť počas druhej svetovej vojny. Nachádza sa približne 4 km severne od osady Klastava v katastri obce Počúvadlo. Ide o ruiny bývalého vodného mlyna vedľa Klastavského potoka pri bývalej Ladzianskej železnici. Usadlosť leží na pozemkoch na pravej strane v smere toku potoka. Potok tvorí hranicu medzi katastrálnymi územiami obce Počúvadlo a Klastava. Z obce Počúvadlo je prístup najkratší. Chodník však nie je značený. Po lúkach a lesnej ceste treba z Počúvadla, ktorým prechádza cyklotrasa, prejsť len približne 1,7 km. Usadlosť sa pôvodne skladala z niekoľkých budov a to hlavnej budovy mlyna a priľahlých hospodárskych budov. K mlynu vedie náhon od potoka.

Budova Počuvadlianskeho mlyna stála už v roku 1910. V januári 1931 kúpil od obce Počúvadlo pozemky a mlyn Alojz Bagala z Ladzian. V máji roku 1931 prešla polovica majetku na Máriu Mühlovú (rod. Bagalovú) a Zuzanu Bagalovú. V roku 1934 kúpil diely Zuzany Bagalovej Vojtech Mühl a takto prešiel mlyn do vlastníctva manželov Mühlových, každý v jednej polovici. V roku 1936 sa polovička vlastníctva Vojtecha Mühla vrátila Zuzane Tašalovej rod. Bagalovej z Ladzian. 19. apríla 1941 bola uzatvorená kúpna zmluva a vlastníctvo prešlo na Jozefa Kršiaka a jeho manželku Zuzanu Kohútovú každého v jednej polovici. V roku 1950, keď už mlyn neexistoval, prešlo vlastníctvo polovice zničeného majetku na vtedy maloletého Jozefa Kršiaka ml.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Incident na Počuvadlianskom mlyne

Po potlačení SNP a príchode nemeckej okupačnej sily na územie bývalého Slovenského štátu sa v okolí usídlila odbojová a partizánska skupina "Sitno" vedená Ladislavom Exnárom. Jozef Jusko, ktorý prevzal velenie po smrti Exnára, sa vrátil s partizánskou jednotkou, ktorá mala asi 70 ľudí, späť do sitnianskych lesov. V okolitých obciach ešte za pôsobenia Exnára nadviazali kontakty so širokou skupinou zásobovačov a informátorov. Základňu si založili na Počuvadlianskom mlyne, odkiaľ podnikali akcie do širšieho okolia. 23. novembra 1944 boli prepadnutí asi 300 členmi protipartizánskej jednotky Edelweiss. Na pamiatku tejto tragédie je tu umiestnený pamätník padlým hrdinom, ktorí pri tomto incidente padli alebo boli odvlečení a neskôr zavraždení nacistami.

1. ↑ ^{a b} GEOCACHING. Geocaching - The Official Global GPS Cache Hunt Site . www.geocaching.com, . Dostupné online.
2. ↑ Pavel Slúka: Ako partizána by ma neboli zajali, ale rovno zastrelili . Post Bellum SK, Aktuality.sk, 2016-05-29, . Dostupné online.
3. ↑ Pavel Slúka (* 1924 †︎ unknown) . pametnaroda.cz. Dostupné online.
4. ↑ Pavel Slúka (1924) . www.memoryofnations.eu, . Dostupné online. (po anglicky)
5. ↑ Vojnové hroby, Ministerstvo vnútra SR - Verejná správa . www.minv.sk, . Dostupné online.
6. ↑ Pomník Obetiam 2. svetovej vojny - padlým partizánom . vets.cz. Dostupné online.
7. ↑ REPUBLIKY, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej. Základná mapa | ZBGIS . zbgis.skgeodesy.sk. Dostupné online. Archivované 2021-10-04 z originálu.
8. ↑ MOJŽIŠOVÁ, Ľubica. Mlyn zničený po útoku Edelweissu znova obmýva potok. Je v ňom deväť kameňov . Petit Press a.s., . Dostupné online.

• Poloha na turistickej mape

Súradnice: 48°21′26″S 18°51′20″V / 48,3571081°S 18,8555817°V / 48.3571081; 18.8555817