Poľovačka na huby (rus. Tретья охота – Tretia ochota – doslova: Tretia poľovačka) je kniha ruského spisovateľa Vladimira Alexejeviča Solouchina (1924 – 1997), ktorú napísal v roku 1967 a bola vydaná v roku 1968.^[1] Slovenský preklad vyšiel v roku 1976 vo vydavateľstve Obzor.^[2]

Originálny názov je inšpirovaný výrokom ruského spisovateľa Sergeja Timofejeviča Aksakova (1791 – 1859), že prvá poľovačka je poľovačka na zver, druhá na ryby a tretia na huby.^[3]

Autor v nej opisuje svoje celoživotné skúsenosti so zbieraním húb. Na viacerých miestach nepriamo kritizuje sovietsky systém, so sympatiami hodnotí obdobie pred Októbrovou revolúciou. Vyzdvihuje napr. pozemkovú reformu Piotra Stolypina.^[1]

V závere knihy uvádza, že nazbieral prudko jedovatý ušiak obyčajný v domnení, že ide o smrčok jedlý a s manželkou ho skonzumoval bez následkov, dedukuje tým, že po dôkladnom povarení je jedlý.^[1] Slovenský spisovateľ a hubár Ján Majerník však vo svojej knihe Rastú! uvádza predpoklad, že v skutočnosti Solouchin skonzumoval príbuzný druh ušiakovec obrovský alebo ušiakovec zväzkovitý (podľa súčasnej terminológie: ušiak obrovský, resp. ušiak zväzkovitý^[3] – v tých časoch boli ušiakovce považované za jedlé, dnes sa žiadne druhy z rodu ušiak neodporúčajú zbierať). Podľa literárneho vedca Ivana Kusého sa touto knihou Solouchin prejavil ako „maliar prírody“, ktorý svoju dôkladnú odbornú pripravenosť nestavia na obdiv.^[3]

Referencie

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.