A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Poľská brána | |
veža | |
Pohľad na Poľskú bránu zo Žiackej ulice v Levoči
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešov |
Okres | Levoča |
Mesto | Levoča |
Súradnice | 49°01′29″S 20°35′03″V / 49,02485°S 20,58415°V |
Štýl | gotika |
Materiál | kameň |
Vznik | druhá polovica 14. storočia |
Vlastník | Spišská diecéza |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- súčasť | Starý minoritský kostol |
- dátum vyhlásenia | 1963 |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 2768/2 |
- dátum zápisu | 15. 10. 1963 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Polish Gate (Levoča) | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľská brána[3]:192 (iné názvy: Kláštorná brána[4], Kláštorská veža[5], Brána pod jednou vežou[4][5]) je veža z druhej polovice 14. storočia, ktorá sa nachádza medzi západnou stranou Starého minoritského kostola a vnútorným pásom mestského opevnenia. Ide o trojposchodovú hranolovú vežu s priechodom, horizontálne členenú trojicou kamenných profilovaných ríms. Nárožie veže je spevnené stupňovitým pilierom. Na pilieri je výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku. Na druhom poschodí sa zachovalo gotické lomené okno s kružbou a na jednotlivých poschodiach štrbinové alebo štvorcové strieľne.[3]:192
Vežu pristavili k západnému múru Starého minoritského kostola a vnútornému pásu mestského opevnenia v druhej polovici 14. storočia.[3]:192[6] Veža pravdepodobne slúžila ako prejazd k hospodárskym budovám a ambitu Starého minoritského kláštora.[3]:215 Čiastočne plnila obrannú funkciu, pretože vo veži bola prítomna časť mestskej posádky, trubač a hlásnik, pretože veže kostolov a radnice slúžili ako pozorovateľne.[5] V priebehu 15. storočia po predlžení mesta o dolný cíp stratila svoju obrannú funkciu. Neskôr tu boli umiestnené zvony a plnila funkciu kostolnej veže.[7]
V staršej literatúre bolo pomenovanie Poľská brána spojené s interpretáciou trasy do Poľska, ktorá mala údajne viesť cez túto bránou.[6][8] Označenie brána je mylné, pretože mestskou bránou nikdy nebola.[4] Neďaleko Poľskej brány existovala Kláštorná veža (Kalastrum) s bránou, na mieste dnešného prechodu Žiackej ulice k schodisku a chodníkom v priekope, ktorá tvorila spojnicu k Levočskému potoku a mlynom. V roku 1531 bránu veže z bezpečnostných dôvodov zasypali. Veža ešte stála v roku 1835 a po požiari v roku 1849 na Kláštorskej ulici bola veža zlikvidovaná.[9]
Galéria
-
Pohľad z Baštovej ulice na Poľskú bránu
-
Detail Poľskej brány s gotickým lomeným oknom s kružbou a strieľňami
-
Gotický priechod pod vežou
-
Trojštvrťový pohľad a nárožie veže
-
Detail nárožia veže s výklenok s kamennou kružbou a v ňom konzola pre plastiku
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c d LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.
- ↑ a b c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 130.
- ↑ a b c Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku . Príprava vydania Gabriela Hudáková, Dana Kristeková. Levoča: Informačná kancelária Levoča, . Dostupné online.
- ↑ a b FRICKÝ, Alexander. Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1986. Kapitola LEVOČA, s. 140.
- ↑ FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 95 – 96.
- ↑ TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Levoča, s. 164 – 165.
- ↑ Štefánia Tóthová, Ľudmila Husovská, Norma Urnabová. Opevnenie mesta. In: HUSOVSKÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 87 – 88.
Literatúra
- HROMADOVÁ, Ľudmila. Levoča: pamiatková rezervácia. Bratislava : Tatran, 1979. 189 s. (Pamiatky mestských rezervácii.)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk