Podnesterská moldavská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Мы славим тебя, Приднестровье (Velebíme ťa, Podnestersko)
Miestny názov
• dlhý	Приднестровская Молдавская Республика
• krátky	Приднестровье
Hlavné mesto	Tiraspoľ 46°51′ S.š. 29°38′ V.d.
Najväčšie mesto	Tiraspoľ
Úradné jazyky	ruština, ukrajinčina, rumunčina
Demonym	Podnesterčan, Podnesterčanka
Štátne zriadenie Prezident	poloprezidentská republika Vadim Nikolajevič Krasnoseľskij
Vznik	2. september 1990
Susedia	Ukrajina, Moldavsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	4 163 km² (165.)    km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2020)  • sčítanie (2015)  • hustota (2020)	465 200 475 373 121/km² (75.)
Mena	podnesterský rubeľ (PRB)
Časové pásmo  • Letný čas	VEČ (UTC+2) VELČ (UTC+3)
Medzinárodný kód	MDA
Medzinárodná poznávacia značka	MD
Internetová doména	.md
Smerové telefónne číslo	+3735

Súradnice: 46°50′32″S 29°37′28″V / 46,842222222222°S 29,624444444444°V / 46.842222222222; 29.624444444444

Podnestersko^[1] alebo Zadnestersko^[2] (nesprávne Transnistria, Podnesterie rus. Приднестровье, ukr. Придністров'я, mold. Transnistria), dlhý tvar Podnesterská moldavská republika (rus. Приднестровская Молдавская Республика, ukr. Придністровська Молдавська Республіка, mold. Republica Moldovenească Nistreană/Република Молдовеняскэ Нистрянэ) je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s prevažne ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Kišiňova ide o autonómnu teritoriálnu jednotku Moldavska pod názvom Administratívno-teritoriálne jednotky na ľavom brehu Dnestra. Má rozlohu 4 163 km² a 465 200 obyvateľov (údaj z roku 2020).^[3]

Historicky nebolo územie na ľavom brehu Dnestra súčasťou Moldavska a ako samostatná administratívna jednotka vzniklo až v roku 1924 ako Moldavská autonómna soviet. socialistická republika (MASSR) v rámci ZSSR. Počas druhej svetovej vojny ZSSR obsadil Besarábiu a pričlenil ju k MASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika (MSSR). V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s Rumunskom, a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR. O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu autonómiu, ktorá separatistom však nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.^[4][5] Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.

Podnestersko má vlastnú vládu, ústavu, armádu, menu či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly — vlajku, znak či hymnu. Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete — diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny: Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach. Región sa nachádza pod silným vplyvom Ruska a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho anexiu Ruskou federáciou po vzore Krymu.^[6] Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov, poverených udržiavať mier v regióne.^[7]

Charakteristika

Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. Ich vlajky sú vztýčené na stožiaroch na hlavnom námestí v Tiraspole. V zime v rokoch 1991—1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla tamojšie ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v Kišiňove akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda. Vláda z Tiraspoľu si vytvorila vlastný štát, ktorý má prakticky všetko — od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti ich územia. Minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev je obvinený za zločiny spáchané v Rige začiatkom 90. rokov. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať, sa prejavila napr. v roku 2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine. Najrozšírenejším jazykom je ruština. Po anglicky sa rozpráva veľmi málo.

Podnestersko tvorí výrazný destabilizačný činiteľ v regióne. Sústreďuje sa v ňom obchod so zbraňami (odchádzajúca ruská 14. armáda zanechala v krajine skoro 40 000 ton munície), ktoré sa v oblasti vo veľkej miere vyrábajú. Najviac sa jej nachádza v severnej časti územia pri obci Kolbasna v tesnej blízkosti ukrajinských hraníc. Vojenské objekty ruskej armády sa nachádzajú aj v hlavnom meste — Tiraspole. Sú označené veľkým logom ruskej armády a je zakázané ich fotografovať. Väčšina zbraní prúdi do Abcházska a Južného Osetska cez ukrajinskú Odesu. Okrem obchodu so zbraňami profituje tiraspoľská vláda aj z pašovania ropy, alkoholu, tabaku do okolitých štátov. Ochrannú ruku nad Podnesterskom drží Rusko. Jeho vojaci sa nachádzajú aj na hraničnom pásme rozdeľujúcom Podnestersko s Moldavskom.

Dejiny

Problém Podnesterska je pre Moldavsko veľmi ošemetný, je totiž časť súčasného Moldavska, ktoré k nemu historicky, kultúrne ani jazykovo nepatrí. K Moldavsku bolo pričlenené umelo počas komunistickej vlády. Podnestersko pôvodne prináležalo k Ukrajine a volalo sa Moldavská autonómna sovietska socialistická republika. Existovalo vlastne iba ako dôvod sovietskej vlády pre zjednotenie Besarábie so ZSSR. Po pripojení Besarábie k ZSSR však spolu s Podnesterskom vytvorila Moldavskú SSR. Počas socializmu v Sovietskom zväze Moldavská autonómna sovietska socialistická republika rovnako ako mnoho iných sovietskych republík prešla obdobím rusifikácie, počas ktorého sa v Podnestersku usídlilo asi 300 000 Rusov a veľa Moldavcov hovoriacich po rumunsky bolo poslaných do pracovných táborov na Sibír alebo do iných republík Sovietskeho zväzu. Počas tohto obdobia sa Podnestersko stalo veľmi rusifikovaným územím a zároveň ekonomickým centrom Moldavska, stavala sa tu väčšina priemyselných či energetických závodov. Konflikt medzi autoritami v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch 1989—1990 a týkal sa štátneho jazyka. Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny (Rusov, Ukrajincov) z Podnesterska hovoriace po rusky a ukrajinsky, ktoré používajú cyriliku, ale i pre Gagauzov z južného Moldavska hovoriacich po gagauzsky.

V septembri 1990 sa Podnestersko vyhlásilo za súčasť Sovietskeho zväzu. V auguste 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť od Sovietskeho zväzu, no v decembri toho istého roku si Podnestersko zvolilo za prezidenta Igora Smirnova a na základe referenda vyhlásilo nezávislosť od Moldavska. V roku 2006 v krajine prebehlo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.^[8]

Referencie

Pozri aj

• Transnistria

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Podnestersko (neuznaný štát)

Externé odkazy

• Cestovné informácie o Podnestersku
• Oficiálna stránka Prezidenta Podnesterska (v ruštine)