A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Podnikateľský model[1] (iné názvy: model podnikania[2], obchodný model [3][4], biznis model[5], starším pravopisom: business model, zriedkavo: podnikový model[6]; angl. business model) je modelovité vyjadrenie logických vzťahov, prostredníctvom ktorých nejaká organizácia (spravidla podnik) vytvára (pridanú) hodnotu pre zákazníkov a výnosy pre seba[7]. Podrobnosti definície podnikateľského modelu sú sporné a v literatúre ich existuje veľké množstvo (pozri napr. súpis v Slávik et al. 2014)[7][1].
Obchodný model v užšom zmysle je len časť podnikateľského modelu, konkrétne opak výrobného modelu.[1]
Stavebné prvky
Podnikateľský model možno opísať pomocou deviatich stavebných prvkov, ktoré ukazujú logiku toho, ako podnik chce zarobiť peniaze. Týchto deväť prvkov pokrýva štyri hlavné oblasti podniku: zákazníkov, ponuku, infraštruktúru a finančnú životaschopnosť.
Stavebné prvky podnikateľského modelu:
- zákaznícke segmenty,
- hodnotové ponuky,
- kanály,
- vzťahy so zákazníkmi,
- zdroje príjmu,
- kľúčové zdroje,
- kľúčové činnosti,
- kľúčové partnerstvá,
- štruktúra nákladov.
Zákaznícke segmenty
Tento stavebný prvok definuje skupiny osôb alebo subjektov, na ktoré sa podnik chce zamerať.[8]
Ideálny zákazník je niekto, koho podnikateľ ľahko alebo s primeraným úsilím presvedčí, že chce alebo potrebuje to, čo predáva, a že by to mal kúpiť práve u neho. Cieľová skupina, to je súbor všetkých ideálnych zákazníkov, ktorú je možno nejakým spôsobom osloviť.[9]
Segmentácia zákazníkov sa riadi nasledujúcimi aspektmi:
Hodnotové ponuky
Hodnotové ponuky sú spojenie výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hodnotu pre určitý zákaznícky segment.
Hodnoty môžu byť:[8]
- kvantitatívne – napríklad cena, rýchlosť služby
- kvalitatívne – napríklad design, spokojnosť zákazníkov
Kanály
Kanály opisujú, ako podnik komunikuje so zákazníckymi segmentmi a ako k nim pristupuje, aby im predal hodnotovú ponuku.
Kanály môžu byť priame a nepriame, prípadne vlastné a partnerské. Majú 5 rôznych fáz:[8]
- povedomie – ako sa zvyšuje povedomie o výrobkoch a službách,
- hodnotenie – ako sa pomáha zákazníkom hodnotiť hodnotovú ponuku podniku,
- nákup – ako sa umožňuje zákazníkom zakúpiť špecifické výrobky a služby,
- dodanie – ako sa dodáva zákazníkom hodnotová ponuka,
- po predaji – ako sa zaisťuje popredajná zákaznícka podpora
Vzťahy so zákazníkmi
Vzťahy so zákazníkmi popisujú typy vzťahov, ktoré si podnik buduje s jednotlivými zákazníckymi segmentmi.
Vzťahy so zákazníkmi môžu vychádzať z nasledujúcich motivácií:[8]
- získanie zákazníka,
- udržanie zákazníka,
- navyšovanie predaja
Zdroje príjmu
Zdroje príjmu predstavujú hotovosť, ktorú podnik generuje z každého zákazníckeho segmentu (k zisteniu zisku je však nutné od príjmu odpočítať náklady).
Generovať príjmy možno niekoľkými spôsobmi:[8]
- predaj aktív,
- poplatok za užitie,
- predplatné,
- požičanie/prenájom,
- poskytnutie licencií,
- reklama,
- sprostredkovanie
Kľúčové zdroje
Kľúčové zdroje popisujú najdôležitejšie aktíva, ktoré podnik alebo organizácia potrebuje, aby celý podnikateľský model mohol fungovať. Tieto zdroje podniku umožňujú vytvoriť a prezentovať hodnotovú ponuku, preniknúť na trhy, udržať vzťahy so zákazníckymi segmentmi a generovať príjmy.
Kľúčové zdroje sa delia do nasledujúcich kategórií:[8]
- fyzické zdroje,
- duševné zdroje,
- ľudské zdroje,
- finančné zdroje
Kľúčové činnosti
Kľúčové činnosti popisujú najdôležitejšie aktivity, ktoré musí podnik vykonávať, aby jeho podnikateľský model fungoval.
Rozdelenie kľúčových činností:[8]
- výroba,
- riešenie problémov,
- platforma/sieť
Kľúčové partnerstvá
Kľúčové partnerstvá predstavujú sieť dodávateľov a partnerov, ktorá je potrebná k tomu, aby podnikateľský model fungoval.
Rozlišujú sa nasledujúce typy partnerstva:[8]
- strategické spojenectvá medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú,
- spolupráca, tzv. strategické partnerstvá medzi konkurenčnými subjektmi,
- spoločné podniky s cieľom vytvárať nové podnikateľské projekty,
- vzťahy medzi kupujúcim a dodávateľom s cieľom zaistiť si spoľahlivé dodávky.
Štruktúra nákladov
Štruktúra nákladov predstavuje všetky náklady, ktoré sú potrebné k chodu podnikateľského modelu. Tento stavebný prvok opisuje najdôležitejšie náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s fungovaním určitého podnikateľského modelu.[11]
Príklady použitia podnikateľského modelu v praxi
Použitie podnikateľského modelu na spoločnosť Lego:
- zákaznícke segmenty: mnoho okrajových segmentov; poskytovatelia okrajového obsahu
- hodnotové ponuky: značný rozsah okrajového obsahu; nástroje k tvorbe a obsahu
- kanály: Internet
- vzťahy so zákazníkmi
- zdroje príjmu: predaj menšieho množstva produktov
- kľúčové zdroje: platforma
- kľúčové činnosti: riadenie platformy; zaisťovanie služieb; propagácia platformy
- kľúčové partnerstvá: poskytovatelia okrajového obsahu; obsah vytváraný užívateľmi
- štruktúra nákladov: riadenie a vývoj platformy
Použitie na spoločnosť Skype:
- zákaznícke segmenty: užívatelia internetu v globálnom meradle; ľudia, ktorí chcú volať na telefón
- hodnotové ponuky: Internetové hovory a video hovory zdarma; lacné hovory na telefóny (skypeout)
- kanály: Skype.com; partnerstvo s výrobcami slúchadiel
- vzťahy so zákazníkmi: masové prispôsobenie
- zdroje príjmu: zdarma; predplatené služby skypeout; tržby z predaja hardvéru
- kľúčové zdroje: vývojári softvéru; softvér
- kľúčové činnosti: vývoj softvér
- kľúčové partnerstvá: poskytovatelia platieb; distribuční partneri; telekomunikační partneri
- štruktúra nákladov: vývoj softvéru; spracovávanie reklamácií
Referencie
- ↑ a b c SLÁVIK, Š. a kolektív: PODNIKATEĽSKÉ MODELY. 2014
- ↑ GÁL, P. MODEL PODNIKANIA NÍZKO NÁKLADOVÝCH AEROLÍNIÍ 2012
- ↑ Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel pre štátnu pomoc na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2011 (Text s významom pre EHP) 2010/C 329/07
- ↑ © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Obchodný model . seas.sk, . Dostupné online.
- ↑ Slovak Business Agency . sbagency.sk, . Dostupné online.
- ↑ Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť“ KOM(2007) 584 v konečnom znení (2008/C 224/05)
- ↑ a b Geschäftsmodell . wirtschaftslexikon.gabler.de, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h OSTERWALDER, A., PIGNEUR, Y. Tvorba business modelů, 2012.
- ↑ TICHÁ, Vlasta a Vojtěch ŠŤAVÍK. Zákazníci. In: Podnikatel.cz. 2007 . Dostupné online.
- ↑ BUŠEK, Michal. Strategie segmentace zákazníků. In: SystemOnline.cz. . Dostupné online
- ↑ SVOČÁK, Ján. Biznis model. In: Brightideas.sk. 2007 . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk