Župa XIX. (Podtatranská župa)
župa
Oficiálny názov: Župa XIX.
Zaužívané pomenovanie: Podtatranská župa
Štát	Česko-Slovensko
Sídlo župy	Liptovský Svätý Mikuláš
Najvyšší bod	Gerlachovský štít
- výška	2 655 m n. m.
Najnižší bod	koryto Slanej
- výška	165 m n. m.
Číslo župy	XIX
Rozloha	7 645 km² (764 500 ha)
Obyvateľstvo	320 163 (1921)
Hustota	41,9 obyv./km²
Vznik	1. januára 1923[1]
Zánik	1. júla 1928[2]
Župan	Ján Sekáč (1923 – 1926)
Počet okresov	12 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Podtatranská župa, úradný názov: Župa XIX., iné pomenovanie (podľa umiestnenia sídla) Liptovská župa,^[3] neoficiálne pomenovanie Podtatranská veľžupa,^[4] bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 7 645 km² a jej správnym centrom bol Liptovský Svätý Mikuláš.

Vznik a zánik župy

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922.

V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp.^[5] Jednou z nich bola aj Podtatranská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Podtatranská župa mala poradové číslo XIX. Zákon stanovil vznik župného úradu v čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Podtatranská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.^[6][7]

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.^[8] Županom Podtatranskej župy bol vymenovaný Ján Sekáč.^[3]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.^[2] Podtatranská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej.^[6][9] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.^[10][11]

Problematika nového župného zriadenia

Historické stolice na Slovensku boli tvorené zväčša prirodzenými hranicami (pohoria, rieky) a v mnohých prípadoch sa ich pôvodné hranice nemenili stáročia. Spájaním týchto historických regiónov do nových župných celkov boli sledované do istej miery nielen hospodárske a správne aspekty, ale rovnako aj národnostné zloženie obyvateľstva, čoho dôkazom bolo vytvorenie Podtatranskej župy, ktorá v sebe zahŕňala nielen okresy severného Slovenska, ale rovnako aj niektoré okresy južného Slovenska. Na Slovensku tak boli vytvorené väčšie správne celky, označované v praxi aj ako veľké župy či veľžupy, ktoré priamo nenadviazali na predchádzajúcu nadokresnú územnú správu.^[4]

Župa č. XIX, označovaná v praxi ako Podtatranská, bola veľmi zvláštnym útvarom. Časti jej hraníc boli totiž spoločné so severnými, ale aj južnými štátnymi hranicami, teda s hranicami s Poľskom a Maďarskom. Zahŕňala v sebe bývalé historické stolice Liptov, časti stolice Gemersko-Malohontskej, okrem územia začleneného do novej Zvolenskej (Pohronskej) župy č. XVIII, a celý Spiš okrem Gelnického okresu.^[4]

Expozitúra Podtatranskej župy

V rámci Podtatranskej župy bola zriadená aj osobitná župná expozitúra, ktorá sídlila v Rožňave. Pod túto expozitúru patrili okresy Tornaľa, Revúca a Rožňava. Išlo o „exponované“ pracovisko Podtatranskej župy, na čele župnej expozitúry stál exponovaný úradník, ktorý pracoval v mene a v zastúpení župana.^[4]

Geografia

Podtatranská župa sa rozkladala na pomedzí stredného a východného Slovenska a patril do nej celý Liptov a Spiš okrem okresu Gelnica a nadpolovičná časť Gemera. Župa tak zaberala územie od poľskej hranice na severe, po maďarskú na juhu.^[12]

Administratívne členenie

Pri vzniku mala Podtatranská župa týchto 12 okresov:^[12]

• Ružomberok,
• Liptovský Svätý Mikuláš,
• Liptovský Hrádok,
• Poprad,
• Kežmarok,
• Spišská Stará Ves,
• Stará Ľubovňa,
• Levoča,
• Spišská Nová Ves,
• Rožňava,
• Revúca,
• Tornaľa.

Referencie

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Podtatranská župa na českej Wikipédii.

Súradnice: 49°05′02″S 19°36′18″V / 49,083761°S 19,605103°V / 49.083761; 19.605103