Polohrúbka materiálu je hrúbka materiálu, ktorá zníži veľkosť prechádzajúceho ionizujúceho žiarenia práve o polovicu. Jeden materiál má rôznu polohrúbku pre rôzne druhy žiarenia a ich energetické spektrá.

Každé žiarenie má inú prenikavosť materiálom a iným spôsobom s ním interaguje. Preto neexistuje jediné univerzálne a optimálne riešenie. Všeobecne najlepšiu tieniacu schopnosť majú ťažké prvky, ako napríklad olovo. Pri ťažkých prvkoch však môže vznikať sekundárne žiarenie. Napríklad žiarenie beta sa pri zastavení, alebo zbrzdení (napríklad olovom) môže meniť na brzdné žiarenie. Preto pre žiarenie beta môže byť vhodnejšie tienenie hliníkom, alebo látkami s vysokým obsahom vodíka - voda, polyetylén a pod.

Absorpcia žiarenia gama v látke, sa deje nasledujúcimi interakciami:

• Fotoelektrický efekt
• Comptonov efekt
• Tvorba párov elektrón - pozitrón
• Fotojadrová reakcia

Pre úzky paralelný zväzok gama žiarenia sa jeho zoslabenie v látkach riadi exponenciálnym zákonom

𝐼=𝐼₀${\displaystyle e^{-\mu x}}$

• 𝐼₀ hustota prúdu častíc vstupujúca do materiálu
• 𝐼 hustota prúdu častíc vystupujúca z materiálu
• 𝜇 lineárny súčiniteľ zoslabenia (lineárny absorpčný koeficient)
• 𝑥 vzdialenosť (hrúbka)

Lineárny súčiniteľ zoslabenia 𝜇

Pre široký zväzok gama žiarenia, okrem zoslabenia žiarenia pri prechádzaní tieniacou látkou, je potrebné zvážiť rozptýlené žiarenie a vypočítané zoslabené žiarenie za tienením prenásobiť nárastovým faktorom.

Polohrúbka pre úzky paralelný zväzok žiarenia gama:

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.