Populár (z lat. populus – ľud) bol príslušník politickej skupiny v starovekom Ríme. Táto politická skupina vytvorená z rímskej nobility bola v čase krízy Rímskej republiky v konflikte s optimátmi, ktorí sa opierali o rozhodnutia a politickú moc senátu.

Politika populárov

Populári sa vo svojom politickom boji opierali o rozhodnutia plebejského ľudového snemu (lat. contio plebis), ktorého uznesenia boli záväzné pre všetkých občanov Ríma, hoci ich schvaľovali len príslušníci plebejských rodín. Ich cieľom bola istá demokratizácia rímskeho zriadenia, pričom sa snažili obmedziť vplyv veľkých vlastníkov pôdy. Istý čas ich podporovali aj jazdci, no ich pomoc nebola vždy dôsledná. Ich vodcovia často nesúhlasili s niektorými opatreniami, ktoré navrhli radikálne skupiny rímskeho ľudu, ako rozdelenie pôdy a čiastočné obmedzenie dlhov. Populári vychádzali z tradícií bratov Gracchovcov a snažili sa o zavedenie umiernených reforiem.

Najvýznamnejší predstavitelia

Populári pochádzali väčšinou zo stredných vrstiev vidieckeho a mestského obyvateľstva. Niektorí predstavitelia populárov prenikli aj do najvyšších miest politického života v Rímskej ríši. Medzi najvýznamnejších populárov patrili bratia Gracchovci, Gaius Marius, ktorý sa stal aj konzulom, ale po porážke ktorú utrpel od Sullu, jeho moc upadla. Ďalšími významnými populármi boli M. Livius Drusus a L. C. Cinna.

Referencie

Budaj, Marek. Dejiny sveta od A po Z. Bratislava: Príroda, 2013. 268 s. ISBN 978-80-07-02138-9