Porfyroid premenené horniny (fácia zelených bridlíc)
Porfyroid - Ľubietová, Veporské vrchy
Zloženie
Hlavné minerály	sericit, kremeň, albit
Vlastnosti
Textúra	bridličnatá, porfyroblastická
Farba	biela, sivá
Portál vied o Zemi

Porfyroid je premenená hornina, ktorá vzniká metamorfózou z kyslých vulkanitov a ich pyroklastík.

Termín zaviedol J. C. Delamétherie v roku 1795.^[1]

Porfyroidy vznikli premenou kyslých vyliatych hornín ryolitov (kremenných porfýrov), ryodacitov, a ich tufov alebo aj zo žulových porfýrov. Makroskopicky sa porfýroidy vyznačujú zreteľnou jemnou bridličnatosťou. Najčastejšie sú svetlo sfarbené - biele, svetložlté, sivobiele a žltkasté. Majú reliktnú porfyrickú štruktúru. Základná hmota je obyčajne zložená zo sericitu, kremeňa a živcov. Výrastlice (porfyroblasty) tvoria najčastejšie kremeň a živce. V niektorých typoch porfyroblasty kremeňa majú pretiahly tvar.^[2]

Porfyroidy sú bežné v oblasti veporika (okolie Ľubietovej), Slovenské rudohorie. Najvýznamnejšie výskyty porfýroidov sú vo Volovských vrchoch, najmä v strednej časti gemeridného kryštalinika, hlavne jeho najstaršiu kambricko-spodnodevónsku gelnickú skupinu (Gelnica, Rožňava, Dobšiná)^[2], ktorá bola v minulosti nazývaná aj porfyroidová séria.

Zvršky, ako kamenivo, do betónov.^[2]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.