Franz Schubert (* 31. január 1797, Viedeň – † 19. november 1828, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ obdobia raného romantizmu. Jeho najväčší význam spočíva v piesňovej a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romatické nálady a veľký melodický talent; Ferenc Liszt o ňom hovoril ako o „najpoetickejšom zo všetkých hudobníkov“.

Franz Schubert sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine ako trináste z pätnástich detí. Desať z jeho súrodencov však zomrelo ešte pred dovršením prvého roku života. Pôvod jeho otca, Franza Theodora Schuberta, a matky Elisabeth rodenej Vietzovej siaha na územie Čiech: otec pochádzal z roľnickej rodiny z okolia Hanušovíc na Šumpersku, zatiaľčo matka prišla do Viedne zo Zlatých hôr neďaleko Jeseníka.

Roku 1808 sa mladý Franz pre svoj výborný hlas stal študentom cisárskeho konvitu a zároveň členom chlapčenského zboru dvornej kaplnky. V konvikte si prehlbil svoje zatiaľ skôr len domácke hudobné vzdelanie aj lekciami u známeho skladateľa Salieriho. Okrem toho nadviazal niektoré zo svojich celoživotných priateľstiev so spolužiakmi, ktoré mu potom boli oporou po celý život. Svoju prvú kompozíciu, klavírnu fantáziu, tu zložil v apríli 1810, a školu ukončil roku 1813 s čerstvo dopísanou symfóniou (D 82).