Zmluva o Ústave pre Európu, bežne označovaná ako európska ústava či euroústava je medzinárodná zmluva, ktorá si kladie za cieľ vytvoriť ústavu pre Európsku úniu. Má najmä nahradiť obsahovo sa prelínajúcu sadu existujúcich zmlúv, ktoré v súčasnosti definujú vzťahy medzi členskými štátmi a nadnárodnými inštitúciami EÚ a zjednodušiť rozhodovanie v organizácii, ktorá má v súčasnosti už 25 členov. Napriek svojmu názvu sa však týka iba Európskej únie, nie celej Európy v geografickom zmysle.

Návrh ústavy zverejnil Konvent 18. júla 2003. Po dlhých rokovaniach návrh schválila aj medzivládna konferencia, ktorá prebiehala od októbra 2003 do júna 2004. Ústavná zmluva bola podpísaná predstaviteľmi členských štátov 29. októbra 2004 v Ríme a v súčasnosti je v procese ratifikácie vo všetkých členských štátoch (podľa niektorých názorov je ratifikácia už prerušená). Pôvodne mala zmluva nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2006, čím mala nahradiť existujúce zmluvy, menovite Maastrichtskú a Rímsku. Keďže však v roku 2005 v referende vo Francúzsku (29. máj) a Holandsku (1. jún) občania túto zmluvu odmietli, ďalší osud ústavy zostáva nejasný.