Februárová revolúcia (po rusky Февральская революция) v roku 1917 v Rusku bola prvou etapou revolučných zmien v Rusku v roku 1917. Revolúcia začala v marci (podľa juliánskeho kalendára vo februári) 1917 vyhlásením generálneho štrajku. V dôsledku toho abdikoval 15. marca cár Mikuláš II. a 23. marca bola ustanovená Dočasná vláda na čele s princom Georgijom Jevgenievičom Ľvovom. Vládna koalícia sa však rozpadla pri riešení otázky nezávislosti Ukrajiny 2. júla a druhým premiérom sa stal Alexandr Fiodorovič Kerenskij, ktorý bol v Ľvovovej vláde od 2. mája ministrom vojny. Dňa 7. novembra (25. októbra) však boľševici zahájili ozbrojený štátny prevrat známy ako Októbrová revolúcia (Veľká októbrová socialistická revolúcia) a uzurpovali si absolutistickú moc.

Prvá svetová vojna Rusko výrazne ekonomicky oslabila. 3. marca 1917 začali v dôsledku nedostatku potravín štrajkovať desiatky tisíc petrohradských robotníkov, keďže však bola vojna bol štrajk automaticky považovaný za sabotáž. Predstavitelia mesta tento problém nedokázali vyriešiť a svojim konaním vyvolali naopak ešte väčšie protesty.