Fiodor Michajlovič Dostojevskij, (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.

Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dopad na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 1838 až 1843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.

Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom Balzacovho diela Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846.