Posledná veža

	Posledná veža
	vrch
	Poślednia Turnia v poľskom popise
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 560 m n. m. ;
Súradnice	49°11′43″S 20°12′35″V / 49,195278°S 20,209722°V
Najľahší výstup	Len s horským vodcom
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Posledná veža
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′43″S 20°12′35″V / 49,195278°S 20,209722°V

Posledná veža (poľ. Poślednia Turnia, nem. Jordánspitze, maď. Jordáncsúcs) je najvýraznejšia zo štyroch veží v hrebeni od Pyšného štítu po Lomnický štít, zhruba v jeho strede, medzi Jordánovou štrbinou (Zubatou vežičkou) a Poslednou štrbinou (Lomnickou vežičkou) vo Vysokých Tatrách.^[1]

Názov

Názov pochádza od horolezcov. Je to posledná vežička v hrebeni medzi Baraními rohmi a Lomnickým štítom, ak Lomnickú vežičku nezohľadňujeme ako samostatný objekt.^[1]

Prví na štíte

13. septembra 1898 Karol Jordán, vodcovia Klimek Bachleda a Józef Tatar (podľa poľských prameňov)
1900 Karol Jordán a vodca Ján Franz st.^[1]
29. marca 1936 Stanisław Krystyn Zaremba, prvý zimný výstup

Turistika

Je prístupný len v sprievode horského vodcu.

Referencie

↑ ^a ^b ^c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Poślednia Turnia na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Posledná veža

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[1]