Potopa od Michelangela

Potopa podľa Johna Martina (1834)

Potopa sveta (iné názvy pozri nižšie) bolo zaplavenie celej Zeme spomínané (okrem iného) v Biblii ako forma Božieho potrestania ľudstva za skazenosť. Podobná potopa sa nachádza aj v ďalších mytológiách po celom svete.

Názvy

Slovenské názvy tejto potopy sú: potopa sveta^[1][2], biblická potopa (sveta)^[3][4][5], (biblická) svetová potopa^[6][7], veľká potopa (sveta)^[8][9], veľká biblická potopa (sveta)^[10], potopa^[2], všeobecná potopa^[11]. Zastarané názvy sú: potop (sveta), povodeň (sveta), povodeň obecná^[12]. Názvy obsahujúce slovo "biblická" sa obyčajne vzťahujú špeciálne len na zmienku (opis) tejto potopy uvedený v Biblii.

Latinský názov je: diluvium.

Časové údaje

Podľa údajov o rodokmeňoch z Biblie došlo k potope v roku 1556 židovského kalendára, t. j. v roku 2204 pred Kr. Keď potopa nastala, mal Noe 600 rokov a jeho syn Sem mal 100 rokov.^[13] Potopa začala dažďom trvajúcim nepretržite 40 dní^[14] a potom ďalších 335 dní trvalo, než voda opadla a posádka archy mohla vystúpiť na pevninu.^[15] Noe s rodinou a zástupcami živočíšnej ríše strávili v arche presne jeden rok a 10 dní.^[16]

Podľa Biblie sa Boh rozhodol zničiť vtedajšie ľudstvo, pretože bolo skazené. Boh chcel, aby prežil len spravodlivý Noe a jeho rodina.^[17] Preto mu o potope, ktorá mala nastať, povedal mnoho rokov vopred a dal mu presné inštrukcie pre stavbu archy.^[18] V arche mal Noe zachrániť tiež všetky druhy cicavcov, plazov a vtákov, ktoré by potopu neprežili.^[19]

Potopu prežili Noe, jeho manželka a ich traja synovia Sem, Cham a Jafet so svojimi manželkami.^[20] Títo ľudia sa stali praotcami nového ľudstva.^[21] Noeho predkovia sa potopy nedožili. Jeho otec Lamech (Lámech) (774 - 1551 podľa židovského kalendára) zomrel 4 roky pred potopou.^[22] Noeho starý otec, Matuzalem (587 - 1556 podľa židovského kalendára), zomrel krátko pred potopou.^[23]

Potopa sveta v ďalších kultúrach

Ľudové rozprávanie o katastrofálnej potope, pri ktorej všetko živé zahynulo okrem niekoľkých ľudí plávajúcich v plavidle, sa traduje tisíce rokov po celom svete. Celkový počet známych príbehov je asi 270, pričom najviac z nich sa nachádza v Ázii a na severoamerickom kontinente. Okrem známeho babylonského Eposu o Gilgamešovi (Utnapištim) sa o potope rozprávalo medzi Kurnajmi v Austrálii, Čiriguanmi v Bolívii, morskými Dajakmi na Borneu, Kríji v Kanade, pôvodnými obyvateľmi Kuby, Masaji vo východnej Afrike... Príbehy majú väčšinou tieto spoločné rysy: zničenie vodou, božská príčina, varovanie vopred, záchrana len niekoľkých ľudí, záchrana zvierat, na záchranu použité plavidlo. Z fragmentov najstaršej dochovanej sumerskej verzie sa dozvedáme, že spravodlivým, ktorý bol ušetrený, postavil obrovskú archu, a tak prežil, bol Ziusudra. Bohovia zoslali na zemi ničivú potopu vyčíňajúcu sedem dní a nocí. Bohovia An a Enlil si Ziusudru zamilovali a po potope mu darovali večný život. V mladšej akkadskej verzii bol oným spravodlivým Atrachasís, ktorého varoval boh Enki, aby postavil archu v tvare kocky. Trestajúcim bohom posielajúcim potopu bol v tejto verzii Enlil, ktorý nakoniec obdaril Atrachasísa nesmrteľnosťou. Zrejme z tohto naratívu sa príbeh dostal do rozprávania o Gilgamešovi. V babylonskej verzii príbehu, ktorá je súčasťou eposu o Gilgamešovi je oným spravodlivým Utnapištim, ktorého varoval boh Ea (sumerský Enki). Po potope dostali Utnapištim a jeho žena od bohov nesmrteľnosť.^[24]

Referencie

Pozri aj

• Noe
• Noemova archa
• Genezis

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Potopa sveta