Pozornosť je zameranie a sústredenie duševnej činnosti na určitý objekt, činnosť alebo dej (napríklad načúvanie na rozdiel od prostého počutia) a ignorovanie ostatných rušivých vplyvov. Základom je orientačný reflex, úlohu hrá nápadnosť, neočakávanosť, novosť vnímaného, prostredie i postoj, záujem, očakávanie, únava a i. jedinca; pozornosť sa vyznačuje trvalosťou, pružnosťou, intenzitou a rozsahom (u človeka schopnosť jedným pohľadom poznať šesť až dvanásť predmetov rovnakého druhu).

Pozornosť je charakterizovaná individuálnosťou, výberovosťou, stálosťou v čase i objekte, rozsahom, kapacitou, koncentráciou, resp. fluktuáciou či osciláciou. Môže byť zámerná, spojená so zámerom dosiahnuť určitý cieľ alebo i mimovoľná, vyvolaná výraznou vlastnosťou podnetu, jeho neobvyklosťou a pod.

Psychologicky je pozornosť zameranie vedomia nielen na vnímaný, ale aj myslený konkrétny obsah. O pozornosti môžeme hovoriť vtedy, keď ide o aktivnu upriamenosť na určitú vec alebo určitý predmet. Pritom sa pozornosť nesustreďuje na jednu vec, ale zároveň, hoci v menšej miere, na niekoľko vecí alebo procesov, ktoré prebiehajú súčasne.

Podľa Jeana Piageta je pozornosť jedna zo stránok senzomotrickej orientácie, ktorou sa motoricky anticipuje akt vnímania. Senzorická činnosť a motorická anticipácia totiž tvoria jeden celok, štruktúru (Gestaltkreis), v ktorej je zahrnutý tak vnem ako aj zvyk.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pozornosť
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pozornosť

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.