Právo na samourčenie/sebaurčenie národov alebo samourčovacie/sebaurčovacie právo národov alebo skrátene samourčenie/sebaurčenie národov je právo národov/národa na rozhodovanie o vlastnom osude, v krajnej podobe aj ako právo na samostatný štátny život, samostatnosť a nezávislosť.

V roku 1918 bol princíp sebaurčenia vnímaný ako právo na vlastný štát pre malé stredoeurópske a východoeurópske národy. Po roku 1945 je interpretovaný troma spôsobmi:

1. ako právo koloniálnych národov na vlastnú štátnosť
2. právo obyvateľstva konkrétnej krajiny na demokratickú voľbu svojej vlády (t. j. predovšetkým ako právo politickej participácie)
3. právo existujúcej etnickej skupiny na rozhodovanie o vlastnom politickom statuse (vrátane práva na autonómiu alebo založenie vlastného štátu)

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.