Pražské dohody

Pražské dohody predstavujú tri zmluvy z rokov 1945 – 1946, uzavreté medzi československou vládou a Slovenskou národnou radou (ďalej SNR). Definovali vzťah a distribúciu právomocí medzi centrálnymi – československými a periférnymi – slovenskými štátnymi orgánmi. Na ich základe sa postupne prikročilo k znovuvybudovaniu centralistického modelu československého štátu, ktorý porušoval princíp Košického vládneho programu.

Okolnosti vzniku

Od vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo permanentným správnym problémom postavenie Slovenska. Čiastočne bolo riešené v roku 1938 Ústavným zákonom o autonómii Slovenskej krajiny. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa slovenská otázka vynorila opäť v čase príprav Slovenského národného povstania, kedy sa SNR už vo Vianočnej dohode z roku 1943 vyslovila za obnovu spoločného štátu s Čechmi: „Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným“.^[1]^:125 Košický vládny program deklaroval rovnoprávne postavenie Slovákov.^[2]^:22 V slovenskej časti štátu došlo počas Slovenského národného povstania k vzniku národných orgánov, ktorých postavenie, právomoci a vzťah k centru bolo nutné definovať. S týmto cieľom boli uzavreté tzv. Pražské dohody.

Prvá pražská dohoda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prvá pražská dohoda

Dohoda mezi vládou československé republiky a předsednictvem Slovenské národní rady ze dne 2. června 1945, „Prvá pražská dohoda“^[2]^:49 bola podpísaná už 2. júna 1945. Jej obsahom bolo určenie postavenia Slovenskej národnej rady a Zboru povereníkov. SNR je podľa zmluvy nositeľkou štátnej moci na Slovensku, ktorá nie je výslovne daná ústredným orgánom. Ďalej SNR disponuje všetkou mocou vládnou, výkonnou a zákonodarnou. Výkonný orgán SNR sa nazýva Zbor povereníkov a je zodpovedný vláde i SNR. Už prvá pražská dohoda neriešila federatívne usporiadanie. České národné orgány nevznikli, partnerom SNR sa stala československá vláda.

Druhá pražská dohoda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Druhá pražská dohoda

Protokol o jednání vlády Československé republiky a Slovenské národní rady ze dne 11. dubna 1946, „Druhá pražská dohoda“^[2]^:197 bola podpísaná 11. apríla 1946. Posilňovala právomoci prezidenta republiky a centrálnej vlády, predovšetkým v personálnom obsadení, voči slovenským orgánom.

Tretia pražská dohoda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Tretia pražská dohoda

Dohoda stran sdružených v Národní frontě ze dne 27. června 1946, „Tretia pražská dohoda“^[2]^:211 z 27. júna 1946 bola najvýznamnejším zásahom do právomocí slovenských orgánov. O jej podpis sa popri českej politickej scéne želajúcej si návrat k centralistickému usporiadaniu pričinili komunisti pod dojmom svojho neúspechu (Komunistickej strany Slovenska) vo voľbách roku 1946. Táto zmluva mala za cieľ zmierniť prostredníctvom oklieštenia právomoci slovenských orgánov výsledky víťazstva Demokratickej strany na Slovensku. Prostredníctvom dohody bola obmedzená rozhodovacia právomoc slovenských orgánov, určená predbežná kontrola všetkých rozhodnutí SNR centrálnou vládou, ďalej bola centrálna vláda oprávnená k priamemu výkonu moci na Slovensku, predovšetkým skrze podriadenie povereníkov ministrom. O degradácii postavenia SNR svedčí aj fakt, že v tretej pražskej dohode nebola ani len zmluvnou stranou.

Zdroj napätia

Toto asymetrické usporiadanie štátnej správy, ktoré bolo následne kodifikované Ústavou 9. mája v roku 1948, sa stalo jedným zo stálych zdrojov napätia medzi Čechmi a Slovákmi v spoločnom štáte.

Referencie

↑ PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.
↑ ^a ^b ^c ^d GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dejinám Československa. Zväzok II 1945 – 1960. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1210-0.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pražské dohody na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Precan-1] PREČAN, Vilém. Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966. 1220 s.

[GronskyII-2] GRONSKÝ, Ján. Komentované dokumenty k ústavním dejinám Československa. Zväzok II 1945 – 1960. Praha : Univerzita Karlova v Praze, Nakladatelství Karolinum, 2006. ISBN 80-246-1210-0.

[1]

[2]

z d u Česko-Slovensko – základné dohody, zmluvy a listiny – od vzniku k zániku (1915 – 1992)
Vznik a založenie ČSR (1915 – 1920)	1915 Clevelandská dohoda 1918 Pittsburská dohoda 1918 Washingtonská deklarácia 1918 Filadelfská dohoda 1918 Martinská deklarácia 1918 Dočasná ústava 1919 Užhorodské memorandum 1919 Versaillská mierová zmluva 1919 St.-Germainská mierová zmluva 1920 Ústavná listina Československej republiky 1920 Trianonská mierová zmluva
rozpad ČSR, odstúpenie Sudiet, Protektorát, Slovenský štát, Podkarpatská Rus (1938 – 1939)	1938 Karlovarský program SdP 1938 Mníchovská dohoda 1938 Žilinská dohoda 1938 Prvá viedenská arbitráž 1938 Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny 1939 Zmluva medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom (dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci) 1939 Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava 1939 Ústava Slovenskej republiky
obnova ČSR (1943 – 1948)	1943 Vianočná dohoda 1945 Benešove dekrety / Dekréty prezidenta republiky 1945 Košický vládny program 1945 – 1946 Pražské dohody 1948 Ústava Československej republiky
vyhlásenie ČSSR, vznik ČSFR (1960, 1968)	1960 Ústava Československej socialistickej republiky 1968 Pozývací list 1968 Ústavný zákon o československej federácii
zánik ČSFR, vznik samostanej ČR a SR (1992)	1992 Deklarácia SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 1992 Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 1992 Ústava Českej republiky 1992 Ústava Slovenskej republiky