Prvé vydanie z roku 1884

Prekliati básnici je voľne používané označenie pre niektorých spoločensky vykorenených básnikov vo Francúzsku v 2. polovici 19. storočia, ako aj (pôvodne) názov rovnomenného súboru básnických podobizní od Paula Verlaina.^[1]

Dielo

Paul Verlaine vydal v roku 1884 a 1888 útlu knižku Prekliati básnici, súbor kritických esejí o francúzskych básnikoch, v tom čase nedocenených a takmer neznámych.^[1] Nazval ich prekliatymi vychádzajúc z romantickej koncepcie, že každého básnika, ktorý svojím dielom prevyšuje ostatných, stihne kliatba. Títo prekliati básnici sa vyčlenili zo spoločnosti, verili iba vlastnému snu a odmietali vyšliapané chodníčky poézie. Títo básnici vidia sami seba ako asociálne zjavy. Uvedomujú si, že svojím dielom urýchľujú rozpad už aj tak rozkolísanej a dezorganizovanej spoločnosti.^[2]

Kniha je venovaná:

• Villiersovi de l'Isle-Adam
• Marceline Desbordes-Valmorovej
• Stéphanovi Mallarmému
• Arthurovi Rimbaudovi
• Tristanovi Corbièrovi.

Jednu stať venuje aj vlastnej tvorbe, je uvedená pseudonymom „Chudák Lelian“, je to anagram jeho mena.^[3]

Básnici

• Tristan Corbière
• Stéphane Mallarmé
• Charles Cros
• Auguste Villiers de l'Isle Adam
• Arthur Rimbaud
• Paul Verlaine
• Charles Pierre Baudelaire
• François Villon^[4]

Referencie