A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Prepad colnice v Habarticiach | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Objekt habartickej colnice | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Sudetonemecký Freikorps | Finančná stráž Stráž obrany štátu | ||||||
Velitelia | |||||||
vrchný rescipient Kuběnka[1] | |||||||
Sila | |||||||
~ 100 mužov | 18 mužov | ||||||
Straty | |||||||
3 mŕtvi 16 zranených |
1 ťažko zranený 3 ľahko zranení |
Prepad colnice v Habarticiach bola teroristická akcia vykonaná počas ranných hodín dňa 21. septembra 1938 príslušníkmi sudetonemeckého Freikorpsu v Habarticiach, hraničnej obci vo Frýdlantskom výbežku na severe vtedajšieho Česko-Slovenska. Udalosť patrila k umelo vyvolaným nepokojom v českom pohraničí naplánovaným ako reakcia na prejav Adolfa Hitlera prednesenom 12.septembra 1938 na zjazde Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP ), v ktorom hovoril o utláčaní nemeckej menšiny v Česko-Slovensku.[2]
Celá akcia začala večer 20.septembra, kedy do Seidenbergu (dnes Zawidów), s ktorým Habartice bezprostredne susedia, prišli v nákladných automobiloch muži , ktorí sa schovali v tunajšej továrni. Krátko po polnoci potom ozbrojení prešli štátnu hranicu a zaútočili na Habartickú colnicu. Tú bránilo osemnásť mužov. Hoci Nemci postupne zaútočili v štyroch vlnách, nepodarilo sa im budovu dobyť. Nad ránom potom ešte dorazili jednotky československého vojska a polície povolané na pomoc z Frýdlantu a z Liberca, ale to už útočníci ustupovali. Na strane Freikorpsu boli traja mŕtvi a šestnásť zranených, na českej strane si prepadnutie vyžiadalo štyroch zranených, z toho jedného ťažko.
Situácia pred prepadom
Habartice boli obcou na česko-slovensko nemeckej (dnes česko-poľskej) štátnej hranici, ktorá je tu tvorená Kočičím potokom. Priamo na česko-slovenskú obec nadväzovalo za hranicami mesto Seidenberg (dnes Zawidów). Habartická colnica sídlila v objekte čp. 32,[3] čo je poschodový murovaný dom[p 1] s polvalbovou strechou, stojaci východne od cesty I / 13 vo vzdialenosti asi 200metrov od hraničného prechodu. Colnicu bránilo družstvo Stráže obrany štátu (SOS) číslo 125 s počtom 22 mužov, z ktorých bolo 14 príslušníkov finančnej stráže[4] (podľa iných zdrojov sa jednalo o oddiel číslo 126 majúci trinásť členov, ktorý počas leta 1938 posilnili štyria vojaci z Liberca[p 2]). Počas dňa aj noci strážili obec hliadky umiestnené jednak priamo pred colnicou a ďalej tiež na významných miestach v Habarticiach.[1] O niekoľko dní skôr totiž jednotke SOS prišlo varovanie, že sa chystá prepadnutie tunajšej colnice. Niekoľkokrát preto boli povolávané z Frýdlantu posily. Tie do Habartíc prišli vždy navečer, strávili tu noc a ráno odchádzali späť do Frýdlantu. Počas nočných výjazdov frýdlantskej jednotky však v predchádzajúcich dňoch k ničomu nedošlo, a preto na noc z 20. na 21. septembra, kedy k napadnutiu colnice došlo, už nikto neprišiel.[4] Okná v prízemí objektu a vstup do budovy chránili vrecia s pieskom, ktoré sem boli umiestnené počas predchádzajúceho dňa.[1] V budove samotnej sa v tú noc nachádzalo 16 príslušníkov družstva. Zvyšní hliadkovali v teréne alebo sa zdržiavali na blízkej četníckej stanici.[4]
V predvečer útoku, teda v utorok 20. septembra, zhasli neočakávane v Seidenbergu všetky svetlá a rovnaký osud stretol aj Habartice , kam tiež elektrickú energiu dodávala elektráreň z Nemecka. Členovia finančnej stráže pozorovali za hranicami v nemeckom meste podozrivý ruch. O 22. hodine tam totiž prišlo niekoľko nákladných automobilov, ktoré priviezli nezistený počet mužov, ktorí neosvetleným mestom prechádzali do továrne blízko štátnej hranice. V továrni sa síce nesvietilo, ale bol počuť tlmený hovor mužov a bolo vidno tiež záblesky svetla z vreckových bateriek.[1]
Prepad
V priebehu noci (približne o 3.30 ráno v stredu 21.septembra) prešla skupina asi sto útočníkov cez most na štátnej hranici zo Seidenbergu do Habartíc.[4] Oblečení boli do plášťov sivozelenej farby, na hlavách mali rakúske prilby a ich výzbroj tvorili rakúske pušky a násadcové granátomety.[6] Dozorca finančnej stráže Ladislav Krásny, ktorý práve hliadkoval pri hraničnej závore, vyzval útočníkov česky i nemecky "Stoj!". Bol ale napadnutý paľbou jednotky Freikorpsu útočiacej zo Seidenbergu. Krásny paľbu opätoval, zaútočil ručnými granátmi a začal sa sťahovať do budovy colnice. V nej sa medzitým stačil na prípadný útok pripraviť zvyšok členov družstva SOS, teda príslušníkov finančnej stráže aj vojakov. Vonku, blízko budovy colnice, však Krásneho zranili do očí črepiny z nepriateľského granátu.[4]
Desať minút po začiatku nemeckého útoku telefonovali členovia družstva SOS, ktorí sa nachádzali v četníckej stanici, do Frýdlantu a potom aj do Liberca so žiadosťou o pomoc. V telefóne bola z Habartíc zreteľne počuť prudká paľba. Na pomoc preto ihneď vyrazil oddiel podporučíka Kreissingera spolu s frýdlantským četníckym pohotovostným oddielom a z Liberca vyrazila čata tančíkov, sprevádzaná oddielom vojakov s obrneným autom od polície.[6]
Krátko po začatí útoku na Habartickú colnicu obkľúčili jednotky Freikorpsu celú budovu a strhla sa prudká prestrelka. Počas nej sa podarilo ešte dozorcovi Janovi Bednářovi prestrieľať sa z hliadky do budovy colného úradu. Utrpel pri tom však ľahké zranenia.[4] Obrancovia sa bránili streľbou z pušiek a vrhaním ručných granátov z okien v prvom poschodí budovy.[p 3][1] Hneď ako pri prvom ataku útočníci neuspeli, pripevnili na stenu prístavku colnice zväzok ručných granátov. Ich detonácia síce zbúrala múr prístavku, ale ďalej sa už útočníci nedostali.[1] Nepodarilo sa im ani vyhodiť do povetria vstupné dvere budovy.[4]
Streľba proti colnici bola vedená aj z okolitých domov. Členovia freikorpsu navyše pri dobývaní pravdepodobne použili aj mínomet.[4] Útočníci vykonali celkovo štyri vlny atakov po asi 40 mužoch, ale ani pri jednej znich neuspeli.[1] Po odrazení posledného z útokov sa nemecké jednotky začali sťahovať za Mačací potok, ktorý tu tvorí štátnu hranicu.[6]
Posily z česko-slovenského vnútrozemia dorazili do Habartíc za svitania.[6] Len čo vyšli južne od obce z lesa, začal ich ohrozovať nemecký ťažký guľomet ostreľujúci prístupovú cestu. Vojaci sa preto museli do obce preplížiť priekopou pozdĺž cesty a k colnici sa dostali okolo šiestej hodiny rannej. V tej dobe už Nemci krytí paľbou z pušiek ustupovali späť.[1] Objekt colnice bol však výrazne zničený. V jeho okolí navyše nezostalo ani jedno okno vcelku. Pri colnici sa našli štyri pušky patriace útočníkom a niekoľko nevybuchnutých granátov.[6] Pri zadnom rohu budovy bola objavená asi jeden meter hlboká jama, v ktorej sa nachádzala zakrvavená lopata s krompáčom a asi 30 kilogramov výbušniny[p 4] svedčiace o zabití alebo zranení útočníka, ktorý sa umiestnením nálože pokúšal vyhodiť budovu colnice do povetria.[1]
Prepadnutie si na česko-slovenskej strane vyžiadalo štyroch zranených. Ťažko bol ranený dozorca Ladislav Krásny, ktorý prišiel o zrak a nevrátila mu ho ani operácia, ktorú podstúpil v Prahe.[2] Ďalší traja príslušníci finančnej stráže (Nebeský, Sovják a Bednář) utrpeli ľahké zranenia. Útočníci mali straty vyššie, a síce troch mŕtvych a 16 ťažko zranených.[6]
Následky prepadu
Ešte počas dňa, keď došlo k prepadu, boli do Habartickej colnice dovezené zásoby streliva a ručných granátov spolu s vrecami plnými piesku a miestnu posádku doplnili čerstvé sily.[6] V ten istý deň popoludní odohrali v blízkosti štátnej hranice českí obrancovia colnice volejbalový zápas, aby demonštrovali svoju neohrozenosť voči útočníkom. Niektorí z hráčov mali ešte hlavu omotanú zakrvaveným obväzom.[2] Nemecká agentúra Deutsche Nachrichtenbüro o udalosti vydala správu, v ktorej opisovala, že československé komunistické tlupy "Rote Wehr" zaútočili v sile niekoľkých stoviek mužov na utečenecký tábor v Seidenbergu a postrelili pri tom dve osoby ťažko a 15 ľahko.[6] Jedným zo zranených mal podľa nemeckej agentúry byť aj seidenbergský starosta, ktorý v tú chvíľu bojoval o život. V skutočnosti však richtár v tej dobe sa zdržiaval v hostinci, kam si zašiel na pivo. Popoludní toho dňa nemecký colný úrad v Jindřichoviciach pod Smrkem vykonal evakuáciu svojich pracovníkov z česko-slovenského územia.[p 5][6] V reakcii na prepadnutie Habartickej colnice došlo 20.septembra večer k vyhláseniu stanného práva i v okrese Frýdlant, pod ktorý Habartice spadali.[6] Nasledujúci deň - 22.september - prepadol Freikorps Heřmanice a ďalší deň potom colnicu v Srbskej.[1]
Dňa 6.decembra 1982 (v roku 44.výročia) bola na budove Habartickej colnice odhalená pamätná tabuľa a súčasne prebehla tiež beseda s tromi obrancami colnice - s Ladislavom Krásnym, s Františkom Beerom a s Jozefom Sivkom.[2] Na doske je napísané:
„ | Na památku statečných obránců československých hranic, kteří zde v září 1938 bojovali proti nacistickým vetřelcům. 21. 9. 1938 21. 9. 1982 |
“ |
Pravidelne sa pri budove colnice konajú spomienkové akcie, ktoré prepadnutie pripomínajú.[p 6][3][9] Obrancom colnice Ladislavovi Krásnemu, Františkovi Beerovi a Jánovi Bednářovi udelila obec Habartice v roku 1993 čestné občianstvo.[10]
Poznámky
- ↑ Múry dosahovali hrúbku 80 centimetrov.[1]
- ↑ Podľa iného zdroja pochádzali vojaci z Litoměříc.[5]
- ↑ Dozorcovia František Beer a Jan Bednář spolu s čatárom Spanilým[4] tak hodili celkom 36 granátov.[1]
- ↑ Výbušninou bol dynamit značky Nobel – Köln am Rhein.[1]
- ↑ V pohraničnej obci Jindřichovice pod Smrkem sa v staničnej budove nachádzalo sídlo pasových a colných orgánov.[7] Prechádzala tadiaľto totiž železničná trať z Frýdlantu cez hranicu do Nemecka a pokračovala ďalej do Greiffenbergu (dnes Gryfów Śląski).[8]
- ↑ Napríklad v roku 2013 sa uskutočnila spomienková akcia najskôr v Habarticiach, odkiaľ sa návštevníci presunuli do Srbskej k ďalšej colnici prepadnutej v roku 1938 a následne do Heřmaníc, ktoré tiež v septembri 1938 prepadol nemecký Freikorps.[9]
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m BRUNCLÍK, Zdeněk; ANDĚL, Rudolf; KARPAŠ, Roman, a kol. Přepadení Heřmanic, Srbské a Habartic. Liberec : Nakladatelství 555, 2002. (Frýdlantsko – Minulost a současnost kraje na úpatí Jizerských hor.) ISBN 80-86424-18-9. Kapitola Přepadení Habartic, s. 134. (po česky)
- ↑ a b c d DUB, Lubor. Příhraniční incidenty na Frýdlantsku v září 1938 . 2004-11-16, . Dostupné online.
- ↑ a b HAMRSKÝ, Leoš; BAŤKA, Oldřich; KRYŠPÍN, František. Pozvánka na Vzpomínkové setkání k 74. výročí přepadení celnice v Habarticích v roce 1938. Habartice : Obecný úrad, 2012. 1 s. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i STEJSKAL, Libor; STEJSKAL, Jan. Drama '38: opevnění, Češi a Němci, mobilizace na Liberecku v roce 1938. 1. vyd. Liberec : Knihy 555, 2003. 175 s. ISBN 80-86660-02-8. Kapitola Rachot dní, s. 129.
- ↑ BEDNÁŘ, Jan; SIVEK, Josef; HEJTMÁNEK, A. V Habarticích němečtí nacisté neprošli. Liberec : Okresní výbor Českého svazu protifašistických bojovníků. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j Stejskal, s. 130
- ↑ BERAN, Lukáš; VALCHÁŘOVÁ, Vladislava. Industriál Libereckého kraje: technické stavby a průmyslová architektura. Praha : Výzkumné centrum průmyslového dědictví, 2007. 281 s. ISBN 978-80-01-03798-0. Heslo Železniční stanice Jindřichovice pod Smrkem, s. 81.
- ↑ FOGL, Miroslav; CRHA, Ladislav; ŘÍHA, Radim. 100 let trati Frýdlant v Čechách – Jindřichovice pod Smrkem. Praha : Saxi, 2003. 64 s. S. 6.
- ↑ a b HAMRSKÝ, Leoš; BAŤKA, Oldřich; KRYŠPÍN, František. Pozvánka na Vzpomínkové setkání k 75. výročí přepadení celnice v Habarticích v roce 1938. Habartice : Obecný úrad, 2013. 1 s. Dostupné online.
- ↑ Vzpomínka na přepadení celnice v Habarticích 21. září 1938. Drbna, srpen a září 2012, roč. XVIII, čís. 8+9, s. 23. Dostupné online.
Literatúra
- STEJSKAL, Libor; STEJSKAL, Jan. Drama '38: opevnění, Češi a Němci, mobilizace na Liberecku v roce 1938. 1. vyd. Liberec : Knihy 555, 2003. 175 s. ISBN 80-86660-02-8. Kapitola Rachot dní, s. 129–130.
- BRUNCLÍK, Zdeněk; ANDĚL, Rudolf; KARPAŠ, Roman, a kol. Přepadení Heřmanic, Srbské a Habartic. Liberec : Nakladatelství 555, 2002. (Frýdlantsko – Minulost a současnost kraje na úpatí Jizerských hor.) ISBN 80-86424-18-9. Kapitola Přepadení Habartic, s. 134.
Pozri aj
Externé odkazy
- DUB, Lubor. Příhraniční incidenty na Frýdlantsku v září 1938 . . Kapitola Přepadení Finančního úřadu v Habarticích. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Přepadení celnice v Habarticích na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
20. storočie v Česko-Slovensku
20. storočie v Československu
Charta 77
Dejiny Česka
Dejiny Slovenska
Dočasné štátne zriadenie
Ústava Československej socialistickej republiky
Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii
Ústavný zákon o československej federácii
Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny
Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska
Ústav pre štúdium totalitných režimov
Česká a Slovenská Federatívna Republika
Česko-slovenská federatívna republika
Česko-slovenská kolónia Togo
Česko-slovenské légie
Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko
Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989
Československá republika
Československý koridor
Československo-sovietska zmluva (1943)
Ľudové milície
Štátna bezpečnosť
Žilinská dohoda
Žilinský kraj (1948 – 1960)
Akcia Kamene
Akcia K (kláštory)
Akcia P
Akcia R
Akcia Vír
Amnestia Václava Havla z 1. januára 1990
Anyási
Aprílová dohoda
Banskobystrický kraj (1948 – 1960)
Bezpečnostná päťka
Bilaterálne zmluvy medzi Česko-Slovenskom a Sovietskym zväzom
Bitka pri Čadci
Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Bratislavské predmostie
Bratislavský kraj (1948 – 1960)
Bratislavsko-brnianska operácia
Budujme stát pro 40 000 000 lidí
Clevelandská dohoda
Dejiny Česko-Slovenska
Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
Dekréty prezidenta republiky
Dočasná ústava
Dočasné štátne zriadenie
Doba neslobody
Druhá česko-slovenská republika
Druhá pražská dohoda
Februárový prevrat
Gemersko-malohontská župa (Česko-Slovensko)
Homolov puč
Hontianska župa (Česko-Slovensko)
Interhelpo
Karlovarský program
Klub 231
Košická župa
Košická župa (Česko-Slovensko, 1922)
Košická župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Košický kraj (1948 – 1960)
Košický vládny program
Komárňanský prielom
Kraj (Česko-Slovensko, 1948 – 1960)
Kraj (Česko-Slovensko, 1960 – 1992)
Kraj (1949 – 1960)
Kraj (1960 – 1990)
Lustračný zákon
Maďarský revizionizmus
Masarykizmus
Memorandum (Flóra)
Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953
Międzymorze
Mierový klub Johna Lennona
Mladočesi
Mníchovská dohoda
Muži 28. októbra
Národný front Čechov a Slovákov
Národný výbor československý
Nežná revolúcia
Niekoľko viet
Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Nitriansky kraj (1948 – 1960)
Normalizácia (ČSSR)
Október 1918
Okupácia južného Slovenska
Operácia Veto
O niektorých chybách Komunistickej strany Československa
Pál Prónay
Palachov týždeň
Philadelphská dohoda
Podkarpatská Rus
Podtatranská župa
Pomlčková vojna
Pomocný technický prápor
Považská župa
Pražská jar
Pražská zmluva (1973)
Pražské dohody
Prešovský kraj (1948 – 1960)
Prepadnutie okresu Berehovo
Prepad colnice v Habarticiach
Presídlenie Maďarov do Čiech
Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu
Proces s Jánom Šmigovským
Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským
Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku
Proces s Vojtechom Tukom
Prvá česko-slovenská republika
Prvá pražská dohoda
Prvá viedenská arbitráž
Prvý česko-slovenský odboj
Rada slobodného Česko-Slovenska
Recepčný zákon (1918)
Reslovakizácia
Rongyos gárda
Rozdelenie Česko-Slovenska
Rumburská vzbura
Rusínska národná republika Lemkov
Saintgermainská zmluva (1919, veľká)
Sibírska anabáza
Socializmus v Česko-Slovensku
Staročesi
Streľba v Bratislave (1919)
Sudetonemecká strana
Szabadcsapatok
Tajná cirkev
Tretia česko-slovenská republika
Tretia pražská dohoda
Užhorodské memorandum
Uhoľné prázdniny
Ukrajinci v Česko-Slovensku
Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných
Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava
Všeobecná mobilizácia v roku 1938
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska
Washingtonská deklarácia
Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov
Zavedenie pravostrannej premávky v Česko-Slovensku
Zbor národnej bezpečnosti
Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk