Primož Repar
slovinský básnik, spisovateľ, filozof, prekladateľ, esejistaa a redaktor
Narodenie	16.06.196716. jún 1967 (57 rokov) Ľubľana, Juhoslávia
Alma mater	Ľubľanská univerzita
Manželka	Stanislava Chrobáková Repar (2001 – 2015)
Literárny portál  Biografický portál

Primož Repar (* 16. jún 1967, Ľubľana) je slovinský básnik, spisovateľ, filozof, prekladateľ, esejista, redaktor, vydavateľ a organizátor medzinárodných kultúrnych a vedeckých/odborných podujatí, workshopov, festivalov, konferencií, sympózií, škôl rôznych vedeckých a odborných výskumov, ako aj ďalších podujatí a iniciatív doma aj vo svete.

Absolval Základnú školu Majdy Vrhovnikovej, nato „reformné“ (tzv. riadené) vzdelávanie na bývalom Poljanskom gymnáziu v Ľubľane (Stredná spoločenskovedná škola). Na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane vyštudoval kombináciu filozofia a história. Ako prvý doktorand prof. Cvetky H. Tóthovej (1948 – 2020) tu obhájil aj svoju dizertačnú prácu Kierkegaard: Vprašanje izbire in eksistencialna komunikacija a v r. 2009 získal doktorát z filozofie.^[1] Jeho práca o Kierkegaardovi bola v tom čase v Slovinsku priekopníckej povahy. Na jeseň r. 1993 ako štipendista dánskej vlády navštevoval prednášky na medzinárodnej škole na spájanie a porozumenie rôznych kultúr a národov v Dánsku (Medzinárodná vysoká ľudová škola v Helsingøre) a zdokonaľoval sa tam aj vo svojej dánčine.

V rokoch 2001 – 2015 bol ženatý so slovenskou a slovinskou poetkou a spisovateľkou, literárnou vedkyňou, prekladateľkou, redaktorkou a vydavateľkou Stanislavou Chrobákovou Repar. Dnes žije v slobodnom povolaní a pôsobí ako nezávislý vedec a intelektuál.

Je jeden zo zakladajúcich členov kultúrno-umeleckého združenia KUD Apokalipsa, predseda KUD Apokalipsa a šéfredaktor rovnomenného vydavateľstva, riaditeľ Stredoeurópskeho výskumného inštitútu Søren Kierkegaard v Ľubľane (CERI SK – Central European Research Institute Søren Kierkegaard),^[2] šéfredaktor filozofickej edície Aut a časopisu „za prienik do živej kultúry“ Apokalipsa, redaktor niektorých ďalších knižných edícií, spoluzakladateľ a koordinátor medzinárodného projektu „Časopis v časopise“ (RwR – Review within Review),^[3] ktorý spája mnohé literárne a humanitne zamerané časopisy v Európe.

Svoju prvú básnickú zbierku Križ in kladivo napísal v rokoch 1984 – 1987. Ide o svojrázny subverzívny básnický manifest „punk diverzie“ s existenciálne intonovanou poéziou. Prítomné sú v nej aj stopy prvých čítaní dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda, ustanoviteľa existencializmu a inšpirátora mnohých súčasných filozofických, teologických, literárnych a interdisciplinárnych smerov. Už ako stredoškolák sa začal vášnivo zaoberať dielom slovinských kresťanských intelektuálov Edvarda Kocbeka, Janeza Evangelistu Kreka a Andreja Gosarja. Kierkegaardovo myslenie ho tak oslovilo, že ovplyvnilo jeho celoživotný záväzok. Aby mohol tohto dánskeho Sokrata čítať v origináli, začal sa ešte ako študent privátne učiť dánčinu u slovinskej herečky dánskeho pôvodu Jette Vejrupovej Ostanovej.

Haiku poéziu začal písať počas pobytu v Dánsku, kde sa stal aj členom Kierkegaardovho združenia a po návrate domov tiež Združenia dánsko-slovinského priateľstva a Združenia haiku v Slovinsku. Od r. 1997 je členom Spolku slovinských spisovateľov (DSP), krátko v ňom pôsobil aj ako člen výboru (2020).^[4] Je iniciátor a (spolu)zakladateľ združenia, časopisu a vydavateľstva Apokalipsa (1993),^[5] slovinského a medzinárodného hnutia haiku,^[6] medzinárodných projektov a festivalov, resp. stretnutí vydavateľov, autorov a redaktorov „Časopis v časopise“ (2002),^[7] Medzinárodnej súťaže o najlepšie haiku, filozofického sympózia Miklavža Ocepka, konferencií CERI SK o Kierkegaardovi – v spolupráci s Cankarovým domom a UNESCO – slovinskou centrálou, existencialistickej filozofickej školy na chorvátskom ostrove Unije a i.^[8]

Ako nezávislý výskumný pracovník a koordinátor odborných programov pri CERI SK spolupracuje a občas prednáša na mnohých európskych univerzitách a inštitútoch; jeho práca Existenciálna revolúcia vyšla doposiaľ preložená do piatich jazykov. Roku 2018 sa zúčastnil 24. svetového filozofického kongresu v Pekingu v Číne, kde prednášal na tému „Politiky lásky“ a spoluorganizoval prednášky počas okrúhlych stolov venovaných mysleniu Sørena Kierkegaarda.

Je členom viacerých medzinárodných redakcií, okrem iného aj časopisu Slovenskej akadémie vied Filozofia a časopisu Acta Kierkegaardiana.^[9][10] Prekladá z dánčiny, najmä dielo dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda.^[11] Jednu z jeho eticko-religióznych rozpráv v spolupráci so Stanislavou Chrobákovou Reparovou preložil aj do slovenčiny. Spolu boli okrem iného aj iniciátormi a zapálenými podporovateľmi bohatých vzájomných kultúrnych a vedeckých výmen a vzťahov medzi Slovenskom a Slovinskom. Do slovinčiny prekladá aj odborné a literárne texty z chorvátčiny, slovenčiny, češtiny, angličtiny a nórčiny.

Za esejistické dielo Spisi o apokalipsi bol v Slovinsku nominovaný na Rožancovu cenu,^[12] za básnickú zbierku Stanja darežljivosti na Jenkovu cenu. V roku 2007 bol ako najlepší vydavateľ a časopisecký redaktor v juhovýchodnej Európe ocenený na medzinárodnom stretnutí vydavateľov v chorvátskom Pazine („Put u središte Evrope“),^[13] za vydavateľské výsledky a básnickú tvorbu získal ocenenie aj v Rumunsku (Arad, 2011). V r. 2013 získal ocenenie ako najlepší zahraničný spolupracovník-redaktor časopisu Književnik (BaH) a za svoje bilaterálne edičné a vydavateľské aktivity v akademickej oblasti prevzal ďakovnú listinu dekana FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od r. 2013 je riaditeľom novozaloženého Stredoeurópskeho inštitútu Søren Kierkegaard v Ľubľane. V marci 2014 prevzal špeciálne ocenenie St. Olaf´s College (USA) za výnimočnú organizáciu Filozofického sympózia venovaného S. Kierkegaardovi pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia a za povzbudzovanie filozofickej spolupráce v rámci Strednej Európy.

Na základe jeho knihy Eksistencialna revolucija (2013) vznikla divadelno-prednášková performancia Kako sa kali eksistencialna revolucija (2013) v réžii Nicka Uppera.^[14]

Zostavil alebo zredigoval viacero medzinárodných antológií poézie v slovinčine aj v čiernohorskom jazyku, ako aj výberov súčasnej slovinskej filozofie v slovenčine aj češtine (Nová oikonomie vztahů). Bol tiež redaktorom slovinskej časti bibliografie o Kierkegaardovi vydanej v rámci jeho celosvetovej bibliografie a publikovanej vo vydavateľstve Routledge (2017).

Jeho knihy i jednotlivé štúdie z nich doteraz vyšli v slovinskom, slovenskom, českom, anglickom, francúzskom, chorvátskom, čiernohorskom, srbskom, macedónskom, poľskom, maďarskom a dánskom jazyku.

• REPAR, Primož. Molitvenik. 1. vyd. Bratislava : Apokalipa : Ľubľana, 1995. ISBN 961-90188-1-8.
• REPAR, Primož. Mors barbariorum. 1. vyd. Ľubľana : Litterapicta, 1996. ISBN 961-6030-18-3.
• REPAR, Primož. Alkimija srčnega utripa. 1. vyd. Ľubľana : Litterapicta, 2012. ISBN 978-961-6030-82-3.
• REPAR, Primož. Trije dnevi v Istri in en dan prej. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2012. ISBN 978-961-6894-89-0.
• REPAR, Primož. Križ in kladivo. 2. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2012. ISBN 978-961-7054-04-0.
• Primož Repar (2020). Trije dana u Istri i jedan dan prije. Nova istra, Istrski ogranak DHK.

• REPAR, Primož. Spisi o apokalipsi. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2000. ISBN 961-6314-15-7.
• REPAR, Primož. Dar osebe - Kocbek, Gosar, Krek. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2019. ISBN 978-961-7054-30-9.
• REPAR, Primož. Dar osebe : o družbenosti. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2020. ISBN 978-961-7054-17-0.

• REPAR, Primož. Kierkegaard - vprašanje izbire. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2009. ISBN 978-961-6644-37-2.
• REPAR, Primož. Eksistencialna komunikacija. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2009. ISBN 978-961-6644-38-9.
• REPAR, Primož. Nova oiknomia odnosov. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2013. ISBN 978-961-6894-22-7.
• REPAR, Primož. Decision and the Existential Turn. 1. vyd. Toronto : Trinity College, 2016. ISBN 978-1-988129-03-7.
• REPAR, Primož. Chcieť nemožné alebo Skandalon rozhodnutia. 1. vyd. Bratislava : Bratislava - Prešov, 2017. ISBN 978-80-7165-993-8.

• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Dnevnik zapeljivca. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 1998. ISBN 978-961-6894-24-1.
• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Pojem tesnobe. 1. vyd. Ľubľana : Slovinská matica, 1998. ISBN 961-213-052-3.
• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Ali-ali. 1. vyd. Ľubľana : Študentska založba, 2003. ISBN 961-6356-71-2.
• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Strah in trepet. 1st. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2005. ISBN 961-6314-77-7.
• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Iz vidika mojega pisateljstva. Posamičnik. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2012. ISBN 978-961-6894-07-4.
• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Johannes Climacus or De omnibus Dubitandum. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2013. ISBN 978-961-6894-93-7.
• KIERKEGAARD, Soeren; REPAR, Primož. Dve dobi; čas revolucije in sedanjost.. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2018. ISBN 978-961-7054-14-9.

• REPAR, Primož; REPAR, Stanislava. Iz skupne zime. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2006. ISBN 961-6644-00-9.
• REPAR, Primož; PALJETAK, Luko. Frizer za krizanteme. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2008. ISBN 978-961-6644-25-9.
• REPAR, Primož; STARČEVIĆ, Goran. Volk v supermarketu. 1. vyd. Ľubľana : Apokalipsa, 2008. ISBN 978-961-6644-88-4.