A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sputnik bol sovietsky kozmický program bez posádky, ktorý sa začal koncom 50. rokov 20. storočia na demonštráciu použitia umelých družíc (rus. cпутник) Zeme. Do programu patrila aj družica Sputnik 1, čo bola prvá vec vyrobená človekom, ktorá obiehala okolo Zeme od 4. októbra 1957.
Význam
Vypustenie Sputnik 1 ako prvej umelej družice znamenalo víťazstvo Sovietskeho zväzu nad Spojenými štátmi vo vesmírnych pretekov. Sputnik 1 obsahoval vysielač, ktorý vysielal pípavý signál, ktorý sa dal jednoducho zachytiť po celom svete. Tento signál sa vo svojej dobe stal symbolom začiatku kozmickej éry ale aj významnou udalosťou studenej vojny a vesmírnych pretekov medzi dvoma superveľmocami.
Kríza "Sputnik" v USA
Plány ZSSR vypustiť prvý satelit (umelá družica) boli v USA. V reakcii na podobnú iniciatívu zo strany USA zástupcovia ZSSR oznámili už v roku 1955 svoj úmysel vypustiť umelý satelit Zeme ešte do začiatku Medzinárodného geofyzikálneho roku (1958).[1] Vynesenie sovietskej družice a jej prelet nad územím USA odstránili diplomatické obmedzenia pre implementáciu dovtedy tajných programov špionážnych satelitov. Americká a vo všeobecnosti západná verejnosť bola presvedčená, že Spojené štáty vedú v oblasti raketovej technológie a výskume vesmíru. Neočakávané vypustenie sovietskej družice a dva neúspešné pokusy USA o vypustenie vlastnej (Vanguard_TV3 a Vanguard TV3) ukázali, že tomu tak nie je. To vyvolalo krízovú reakciu v celoštátnych amerických novinách, ako je napríklad New York Times, ktorý spomínal Sputnik v 279 článkoch od 6. októbra 1957 do 31. októbra 1957 (viac ako 11 článkov denne).[2] Kríza Sputnika bola obdobím strachu a obáv v západných krajinách z vnímania vlastnej technologickej zaostalosti oproti ZSSR. V oblasti jadrových zbraní USA a ZSSR pokračovali v jadrovom prezbrojení a vyvinuli zbrane dlhého doletu, pomocou ktorých mohli zasiahnuť územie druhého. Sovieti však už pred Sputnikom úspešne vypustili prvú medzikontinentálnu balistickú raketu na svete (ICBM) v auguste 1957.[3] Bývalý minister zahraničných vecí J. F. Dulles (za prezidenta Dwighta D. Eisenhowera) však nazval Sputnik „bumerang Mr. Chruščova“[4]. Obidvaja boli strojcami Eisenhowerovej doktríny, v ktorej od roku 1957 ponúkali štátom Blízkeho východu možnosť požiadať USA o ekonomickú alebo vojenskú pomoc v prípade, že čelili hrozbe ozbrojenej agresie zo strany iného štátu (Eisenhower zvlášť zdôraznil aj sovietsku hrozbu). V konečnom dôsledku ešte pred koncom Eisenhowerovej vlády sa potvrdilo, že Sputnik (a ICBM) mal bezprostredný a katastrofálny vplyv na sovietske vzťahy s druhým komunistickým gigantom Čínou.[5] Čína sa začiatkom 60 rokov dostala až k rozkolu so ZSSR a od roku 1972 (Nixon v Číne) začala budovať lepšie vzťahy s USA.
Oslavy v ZSSR
Družica Sputnik 1 krúžila okolo Zeme do 4. januára 1958, kedy po 1 440 obletoch vstúpila do zemskej atmosféry a zhorela. Nasledovali po ňom ešte dve družice s rovnakým menom. Sputnik 3 bol vypustený 15. mája 1958. Američania nazývali aj ďalšie rakety (až po 99) názvom Sputnik (napríklad Sputnik 25 bola Luna E-6 No.2) alebo Sputnik_41 bol nemecký projekt inšpirovaný priamo Sputnik 1.
Vypustením družice Sputnik 1 oslavovala moskovská Pravda na celej prvej strane vo vydaní zo 6. októbra 1957.Replika bola vystavená na Výstave úspechov národného hospodárstva (VDNCH) v Moskve a umelecká replika je na aleji Kozmonautov.[6] Sputnik sa stal mnohokrát ospevovaným námetom.
Dôsledky
Vypustenie Sputniku slávnostne odštartovalo vesmírne preteky, čo viedlo aj k pristátiu amerického Apollo na Mesiaci v roku 1969, ktoré bývalý astronaut Frank Borman neskôr opísal ako „len bitku v studenej vojne“.
Vo februári 1958 bola v USA vytvorená Agentúra pre pokročilé obranné projekty - DARPA., ktorá vyvolala vznik NASA.
Referencie
- ↑ ШУБИН, Павел. Луна. История, люди, техника. : Litres, 2020-03-11. Google-Books-ID: 0FO9DwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-5-04-198268-3. (po rusky)
- ↑ The New York Times - Search . www.nytimes.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ McMahon, Robert (2003). The Cold War: A Very Short Introduction. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-280178-4. s. 75-76 (anglicky)
- ↑ DOLMAN, Everett C.. Astropolitik: Classical Geopolitics in the Space Age. : Routledge, 2005-07-15. Google-Books-ID: U0eQAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-135-76400-5. (po anglicky)
- ↑ 20th-century international relations - The Sino-Soviet split . Encyclopedia Britannica, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ JOVIC, Daniela. Na vesmírnych cestách. Diel tretí – Moskva . 2021-02-07, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Program Sputnik
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Advanced Crew Transportation System
Aktívny let
Almaz
Ames Research Center
Anonymus (družica)
Ariane
Astrodynamika
Astronavigácia
Axiom Space
Balónová družica
Beagle 2
Boeing
Centaur (raketový stupeň)
Cosmic Background Explorer
Courier (satelit)
Crew Safety System
DENPA
Destiny (ISS)
Eastern Range
Europa Orbiter
European Launcher Development Organisation
European Retrievable Carrier
Geostacionárna dráha
Guyanské stredisko pre vesmír
Ham (šimpanz)
Hinotori
Hipparcos
Hviezdne mestečko
Inertial Upper Stage
International Cometary Explorer
Jet Propulsion Laboratory
Johnsonovo vesmírne stredisko
Kliper (kozmonautika)
Kosmos 419
Lunárny modul
Luna 3
Mariner 10
Mariner 3
Mariner 5
Mariner 8
Marsnik 1
Marsnik 2
Mars 1969A
Mars 1969B
Mars 2MV-3 No.1
Mars 2MV-4 No.1
Mars 4
Mars Polar Lander
Mobile Servicing System
Nákladná kozmická loď
Nova (nosná raketa)
Pasívny let
Pioneer Venus Multiprobe
Poisk
Polárna družica
Program Mariner
Program Mars
Program Shuttle-Mir
Program Sojuz
Program Sputnik
Program Vega
Projekt Daedalus
Ranger 4
Rocketdyne
Saľut 2
Sojuz 27
SpaceShipOne
Sputnik 10
Sputnik 2
Sputnik 3
Sputnik 4
Sputnik 5
Sputnik 6
Sputnik 9
Stredisko riadenia vesmírnych letov
STS-134
STS-30
STS-32
STS-50
STS-87
STS-88
STS-89
STS-90
Telekomunikačná družica
Telemetria
Tenma
The George C. Marshall Space Flight Center
Tranquility
Transtage
UARS
Umelá tiaž
United Launch Alliance
Unity (ISS)
Vandenberg Space Force Base
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Vesmírny štartovací komplex 37 na Cape Canaveral Space Force Station
Viacstupňová raketa
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Zond 2
Zvezda
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk