Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. potreba kontroly gramatiky

Prostitúcia (z lat. pro-stituere zložené z pro a statuere – vystaviť dopredu, ukázať, odhaliť) je poskytovanie pohlavného styku alebo iných sexuálnych služieb za finančnú a/alebo naturálnu odmenu.^[1] Vyskytuje sa v každej kultúre a jej spoločenské hodnotenie závisí od kultúrnych, etických a náboženských hodnôt danej kultúry. Toto hodnotenie dodatočne podlieha častým premenám. Prostitúcia sa rozdeľuje na nedobrovoľnú prostitúciu a dobrovoľnú prostitúciu, ako aj na ženskú prostitúciu, mužskú prostitúciu a detskú prostitúciu.

Dejiny prostitúcie v kultúre a spoločnosti

Dejiny prostitúcie sú integrovaná zložka kultúrnych dejín ľudstva. Dejiny sexuality ľudstva a jednotlivých národov sú zároveň dejinami prostitúcie. Stredoveké a novoveké dejiny prostitúcie tvoria súčasť pre doplnenie vedeckých vedomostí a rozsiahleho vyobrazenia celkovej kultúry danej epochy.^[2]

Prostitúcia v staroveku a antike

Na severe Starobabylonskej ríše, medzi prevažne loveckým ľudom, existovala na začiatku tzv. hosťovská prostitúcia,^[2] dodnes zaužívaná v niektorých afrických kmeňoch a u rodoverných Inuitov (eskimákov). Zo strany domáceho pána, ktorý „vlastnil“ dcéru, ženu alebo slúžku ako majetok, išlo o dar pre hosťa alebo pocestného. Hosť mohol pri žene ležať a vykonávať s ňou rovnaký styk ako pán domu, pričom ak otehotnela, nepovažovalo sa to za nevýhodu. Za takúto službu táto žena dostala od hosťa zvyčajne dar. Často išlo o pocestných obchodníkov, ktorí so sebou nosili zaujímavé predmety (a popri tom sa udával dôraz na tzv „prečistenie krvi“, čo nebolo nič iné ako prínos do rodového genofondu – v rámci kmeňa boli vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi a degenerácia či mentálne poruchy bežné).

Hosťovská prostitúcia nebola pracovná činnosť ako prostitúcia dnešnej doby. Takouto pohostinnosťou sa, teoreticky, snažilo zamedziť nekontrolovateľným znásilneniam.^[3] Na juhu Mezopotámie medzi pastierskym ľudom súčasne prevládala posvätná prostitúcia, spojená s kultom uznávania božstva. Po tom, ako biblický kráľ Nimrod krajinu zjednotil a po založení mesta Babylon, ktoré mierovým spôsobom zjednotilo kultúru a náboženstvá rôznych kmeňov Mezopotámie, sa hosťovská prostitúcia spojila s posvätnou prostitúciou, ktorá je spomenutá napríklad v Epose o Gilgamešovi. Pri posvätnej prostitúcii ženy v meste Babylon za dary pre chrám a obete pre božstvo vykonávali sexuálnu činnosť. Táto činnosť vždy súvisela s kultom a bola vnímaná ako bohom priaznivá. Hérodotos opisuje historické podanie posvätnej prostitúcie.^[4]

Výpravy Alexandra Veľkého boli mnohopočetne sprevádzané prostitútkami. Pri vychádzání z biblického textu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že Ježiša, ktorý svojou prítomnosťou priťahoval masy ľudí, sprevádzali početne i ženy, ktoré vedeli tento stav patrične premeniť vo svoje výhody.

Z gréckej antiky je známa i prostitúcia bez sakrálneho pozadia, vo forme dnešných čias. V starovekom Grécku sa rozlišovalo medzi zvyčajnou prostitútkou/prostitútom (porna) a spoločníčkou/spoločníkom (hétera). Takýto spoločníci boli v dionýzovskom duchu antiky mecenáškami a mecenášmi umenia ako sochárstvo, maliarstvo, či básnikov a vied ako filozofia či rečníctvo. Podporovali umenie väčšími sumami peňazí a kupovali si umelecké diela alebo sa nechali sami stvárňovať. Prostitúcia existovala ako vo forme ženskej, tak aj vo forme mužskej (v starovekých ríšach - Grécko, Rím - bola heterosexualita v rovnosti s homosexualitou a klientela bola obrovská. Avšak, aj u starovekých Grékov, aj u starovekých Rimanov, bolo využitie služieb prostitútok a prostitútov, teda oboch pohlaví, prípustné len pre mužov. Jeden zo siedmich mudrcov, zakladateľ aténskej demokracie Solón, v prvom návrhu aténskej Ústavy zohľadňuje reguláciu manželstiev a prostitúcie. Následné bojovanie nastupujúceho kresťanstva za potlačenie pravekého pudu na čele s prostitúciou a proti nemravnosťou napadnutému jadru antickej spoločnosti bolo neúspešné. Kňazi slúžiaci v službách prostitúcie a kláštory potápajúce sa v necudnosti sa vyskytovali naďalej.

Prostitúcia v Biblii

V Starom zákone je spomenutá chrámová, metaforická i obchodná prostitúcia (Príslovia 6,26).^[5][6] Zákazy prostitúcie (Tretia kniha Mojžišova 19,29^[5][7] a Piata kniha Mojžišova 23,18^{[5] [8]}) sa vzťahujú len na prostitúciu chrámovú.^[9] Že vdovec konzumuje služby prostitútky, sa pokladá za normálne (v Biblii). Toto využila Tamar, Júdova nevesta, ktorá sa prostituuje kvôli tomu, aby jej Júda splnil zdržiavaný levirát (Prvá kniha Mojžišova 38,12 – 30). Pritom stvorený syn Perec a jeho matka Tamar sú v Novom zákone označovaní ako predkovia v Ježišovom rodokmeni (Evanjelium podľa Matúša 1,3).^[5][10] Porozumenie prostitúcie v Biblii je sťažené vďaka používaniu obraznosti o náboženskej nevernosti k Jahvemu. Najdôraznejšie je to viditeľné v Ezechielovi, keď prorok osudzuje mesto Izrael ako „prostitujúcu sa hanebnú neviestku“ (Ezechiel 16,25 – 33).^[11][12] Popri Tamar sa v rodokmeni Ježiša označuje aj ďalšia žena, Rachab, (Józua 2 a Evanjelium podľa Matúša 1,5) zvyčajne ako prostitútka. V Novom zákone sa upovedomuje na to, že Ježiš s prostitútkami, ako aj s iními okrajovými spoločenskými skupinami, zaobchádzal s rešpektom.^[5][13] V Pavlových listoch je prostitúcia zakázaná (Prvý list apoštola Pavla Korintským 6,15).^[5][14]