A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Proton (8K82) | |
---|---|
Celková dĺžka | 46,28 m |
Maximálne rozpätie | 7,40 m |
Vzletová hmotnosť | 595 500 kg (max.) |
Prázdna hmotnosť | 56 500 kg (vrátane bojovej hlavice) 52 600 kg (vrátane družice) 44 300 kg (raketa bez užit. zaťaženia) |
Počet stupňov | 2 |
1. stupeň (8S810K) | |
Dĺžka stupňa | 21,2 m |
Max. priemer stupňa | 7,40 m |
Motory | 6 × RD-253 (11D48) |
Ťah | 6 × 1745 kN |
Doba funkcie | 124 s |
Okysličovadlo | oxid dusičitý |
Palivo | asymetrický dimethylhydrazín |
2. stupeň (8S811K) | |
Dĺžka stupňa | 10,9 m |
Max. priemer stupňa | 4,1 m |
Motory | 3 × RD-0210 (8D411K) 1 × RD-0211 (8D412K) |
Ťah | 4 × 600 kN |
Doba funkcie | 160 s |
Okysličovadlo | oxid dusičitý |
Palivo | asymetrický dimethyhydrazin |
Proton (po rusky: Протон) je označenie dvojstupňovej prototypovej verzie sovietskej nosnej rakety, používanej na vynášanie družíc do kozmického priestoru. Vyvinula ju konštrukčná kancelária OKB-52 (Опытное конструкторское бюро №52, ОКБ-52), neskôr premenovaná na Ústrednú strojárenskú konštrukčnú kanceláriu CKBM (Centralnoje konstruktorskoje bjuro mašinostrojenija, ЦКБМ), pod vedením hlavného konštruktéra V. N. Čelomeja v rámci projektu UR-500 (universalnaja raketa, универсальная ракета УР-500). Výrobné typové označenie bolo 8K82. Kódové označenie používané ministerstvom obrany USA pre tento kozmický nosič je SL-9, označenie používané študijnou službou amerického Kongresu (Sheldonovo označenie) je D.
Motory pre prvý stupeň vyvinula konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením V. P. Gluška (teraz NPO Energomaš, НПО Энергомаш им. академика В. П. Глушко) v meste Chimki na okraji Moskvy. Motory pre druhý stupeň sú dielom konštruktéra S. A. Kosberga z konštrukčnej kancelárie OKB-154 (teraz Konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA, Конструкторское бюро химической автоматики, КБХА) vo Voroneži. Inerciálny riadiaci systém vyvinul v Moskve vedecko-výskumný ústav NII-885 (НИИ-885 Научно-исследовательский институт № 885), riadený N. A. Piljuginom.
Pôvodne sa počítalo s využitím tohto typu ako medzikontinentálnej balistickej rakety. Vzhľadom na to, že používala skladovateľné kvapalné pohonné látky, mala byť lepšie vojensky využiteľná ako raketa R-7 Koroljovovej konštrukcie. V prípade vojenského použitia mohla dopravovať termonukleárnu nálož s hmotnosťou okolo 12,2 tony s ekvivalentom 100 MT TNT na vzdialenosť 10 000 km.
Nosné rakety tohto typu boli vypúšťané z kozmodrómu Bajkonur, kde mali k dispozícii dve rampy, a to č. 23 a 24 v komplexe 81. Prípravy rakiet ku štartu prebiehali v montážnej budove MIK (montažno-ispytatělnyj korpus, монтажно-испытательный корпус МИК) v komplexe 92.
Konštrukcia
Prvý stupeň tejto nosnej rakety je tvorený centrálnou valcovou nádržou na okysličovadlo s priemerom 4,1 m, okolo ktorej je symetricky rozmiestených šesť užších valcových nádrží s priemerom 1,6 m, hore koso kuželovito zakončenými. Ku dnu každej zo šiestich palivových nádrží sú pripevnené výkyvne uložené jednokomorové raketové motory typu RD-253 s uzavretým cyklom.
Druhý stupeň je valcový s priemerom 4,1 m, s integrálnymi valcovými nádržami. Horná nádrž s vypuknutým pologuľovitým dnom obsahuje palivo, dolná, oddelená spoločnou stenou od hornej nádrže, obsahuje okysličovadlo. K jej vypuknutému dnu sú vychylovatelne pripojené tri jednokomorové motory typu RD-0210 a jeden typu RD-211; ten sz líší od troch ostatných iba tým, že jeho súčasťou je plynový generátor, poskytujúci stlačený plyn pre tlakovanie nádrží s pohonnými látkami.
Prvý a druhý stupeň boli spojené valcovou priehradovou medzistupňovou konštrukciou. Nad druhým stupňom bol umiestený inerciálny riadiaci systém, slúžiaci k navedeniu rakety na obežnú dráhu.
História
Prvá rozmerová maketa rakety UR-500 pre odskúšanie pozemného vybavenia vzletových rámp bola na kozmodróm Bajkonur dodaná 24. júla 1964. O rok neskôr, 16. júla 1965 úspešne vzlietol prvý exemplár štvorkusovej prototypovej série, ktorý vyniesol na nízku obežnú dráhu vedeckú družicu Proton 1 s hmotnosťou 8 300 kg, ktorá dala nosiču jeho neskoršie verejné meno. Ďalšie tri prototypy vzlietli v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov; z toho jeden štart skončil neúspechom. Viac exemplárov tejto modifikácie nebolo postavených.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk