Psota
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj, Novohrad
Okres	Lučenec
Obce	Podrečany, Gregorova Vieska, Tomášovce
Prameň	Cinobanské predhorie, Podrečany, Gregorova Vieska
- poloha	Revúcka vrchovina, Podrečany , Gregorova Vieska
- výška	403 m
- súradnice	48°23′57″S 19°33′55″V / 48,399076°S 19,565294°V / 48.399076; 19.565294
Ústie	Krivánsky potok
- poloha	Cinobanské predhorie, Tomášovce
- výška	202 m
- súradnice	48°23′11″S 19°36′39″V / 48,386309°S 19,610819°V / 48.386309; 19.610819
Dĺžka	4,1 km
Rád toku	IV.
Hydrologické poradie	4-24-01-077
Poloha ústia
Interaktívna mapa toku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Psota^[1] je potok v regióne Novohrad v povodí rieky Ipeľ na pomedzí obcí Podrečany a Gregorova Vieska a v malej dolnej časti toku na pomedzí obcí Podrečany a Tomášovce v okrese Lučenec v Banskobystrickom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Psoty: geomorfologická oblasť Slovenské rudohorie; geomorfologický celok Revúcka vrchovina; geomorfologický podcelok Cinobanské predhorie^[2]. Hydrologické poradie vodného toku Psota: 4-24-01-077. Psota je tokom IV. rádu.

Vodný tok Psota má dĺžku 4,1 km; pramení vo výške 403 m n. m. na obecnej hranici medzi obcami Podrečany a Gregorova Vieska na hornom konci Strážskej doliny v lese. Preteká lesom so zastúpením dubových a bukových porastov, tečie juhovýchodným smerom Strážskou dolinou sledujúc obecnú hranicu; v strednej časti čiastočne mení smer svojho toku na východ oddeľujúc les Psota na svojom severnom brehu od lesa Banisko na južnom brehu; po opustení lesa v nadmorskej výške 243 m n. m. podteká cestu Gregorova Vieska – Podrečany, preteká poľnohospodárskou krajinou a mení smer na juhovýchodovýchod (jej pôvodný meandrovitý tok bol reguláciou vyrovnaný) a po dosiahnutí trojchotárnika Gregorovej Viesky, Tomášoviec a Podrečian sleduje obecnú hranicu medzi Tomášovcami a Podrečanmi; v nadmorskej výške 209 m n. m. podteká železničnú trať Zvolen – Košice v úseku Podrečany – Tomášovce už na území Tomášoviec a v nadmorskej výške 202 m n. m. ústi do Krivánskeho potoka^[3]. Potok Psota nemá prítoky. Vodný tok Psota je pravostranným prítokom Krivánskeho potoka, ktorý ďalej ako pravostranný prítok ústi do Ipľa.

Vodný tok Psota^[4] v lesnatom úseku strednej časti toku tečie popri lese Psota; je zrejmé, že obidve toponymá sú svojim pôvodom zviazané. Názov vodného toku Psota má pôvod v expresívnom všeobecnom podstatnom mene psota^[5] s významom bieda, núdza. chudoba^[6][7][8]. V pomenovacom procese potoka Psota bol motivačným prvkom jav výrazného výskytu malého prietoku vody; v prípade pomenovania sídelných geografických objektov a nesídelných geografických objektov mimo vodných tokov motivačným prvkom toponyma Psota je jav výskytu málo úrodnej, chudobnej, biednej, ekonomicky nevýnosnej pôdy v pomenúvanej lokalite. Najstaršia písomná zmienka o obci Podrečany je v listine z roka 1393 a rovnako aj o obci Gregorova Vieska^[9].

Názov vodného toku Psota sa bez zmeny preniesol i na les Psota umiestený severne od horného toku potoka Psota. Presnejšie datovanie pomenovacieho aktu vodného toku Psota i lesa Psota je ešte predmetom ďalšieho výskumu.

Podobný pôvod názvu majú: toponymum Psota (osada)^[10] v obci Závada, (okres Veľký Krtíš); toponymá Psotná (les)^[11] a Psotná (vodný tok, 0,6 km dlhý pravostranný prítok Slovianskeho potoka)^[12] v obci Kláštor pod Znievom, (okres Martin), a geografické názvy Peseta (samota) a Pesety (pole), v obci Veľký Blh, (okres Rimavská Sobota), ktoré sú výsledkom vývoja: slovensky Psota → maďarsky Peszéte → slovensky Peseta. Pomenovací akt názvu Peseta prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Psota; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol tento názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a jeho spoluhlásková skupina na začiatku slova bola rozšírená vsunutím samohlásky do podoby → Peszéte podobne ako v toponymách Smola, Pleš, Brod, Brnica → Szomola, Pilis, Borod, Bernece; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol maďarský názov Peszéte späťprevzatý do slovenčiny v podobe Peseta, (ktorej význam bol pre vtedajšieho slovenského používateľa už zrejme nejasný) s tým, že názov v slovenčine už nezískal svoju pôvodnú slovenskú podobu Psota^[13]. Porovnaj aj názov z územia Poľska: Sinagóra-Psota, osada v Poľsku v Mazovskom vojvodstve v Žurominskom powiate^[14].