Pyramída Senusreta II.

MENO

ḫˁj-snwrst

Senusret sa zjavuje v žiari

ÚDAJE

Lokalita: Láhún

Staviteľ: Senusret II.

Obdobie: 12. dynastia

Typ: pravá

Materiál: nepálená tehla, vápenec

Základňa: 106 m

Súčasná výška: 48,6 m

Objem: 185 665 m³

Sklon: 42° 35′

Hrobka Ka: sat. pyramída (?)

Pyramídy kráľovien: 1 (?)

 

Súradnice: 29°14′10.49″S 30°58′14.34″V / 29,2362472°S 30,9706500°V / 29.2362472; 30.9706500

Pyramída Senusreta II. alebo Lepsius LXVI stojí neďaleko dediny Láhún, pri ústí do Fajjúmskej oázy v Egypte.

Pyramídu postavil panovník 12. dynastie Senusret II. (okolo 1897–1878 pred Kr.), staviteľ zavlažovacieho systému a kolonizátor Fajjúmskeho údolia. Pravdepodobne to bol dôvod výberu miesta k svojmu poslednému odpočinku.^[1]

Pyramída

Konštrukcia je podobná konštrukcii Bielej pyramídy Amenemheta II. Jadro je posadené na pahorku žltého vápenca, má kamenný skelet z radiálnych stien z vápencových blokov a výplne z nepálených tehál. Obklad z kvalitného bieleho vápenca bol odstránený počas 19. dynastie pre stavby Ramesseho II. Zachovalo sa len niekoľko úlomkov pyramidia z červenej žuly.

Usporiadanie podzemných priestorov je jedinečné^[2] a pravdepodobne vzniklo ako odpoveď architekta na hrozbu vykradnutia, o čom svedčí aj fakt, že v chodbách neboli použité žulové uzávery.^[1] Vstup do pyramídy sa nachádza v podlahe neďalekej hrobky princeznej, ležiacej pred južnou stenou, a chodba vedie na sever pod pyramídu. Medzi južnou stenou a hrobkou princeznej je vstup do zvislej šachty, ktorá sa napája na chodbu. Pravdepodobne sa používala na dopravu stavebného materiálu pri výstavbe pyramídy a po jej dokončení bola prerobená na falošnú hrobku. V jej podlahe sa nachádza tzv. „studňa“ – zvislá šachta smerujúca nadol, ktorá je dnes zatopená vodou a zostáva nepreskúmaná. Z falošnej hrobky smeruje mierne stúpajúca priama chodba pod pyramídu, prechádza komorou a pokračuje do stredu juhovýchodného sektora základne, kde sa nachádza pohrebná komora so sedlovou strechou zo žulových blokov. Chodba ústí v pravom uhle do pozdĺžnej predsiene, spájajúcej chodbu s komorou. Okolo komory obieha ďalšia chodba, ktorá z jednej strany ústi do severnej steny komory a z druhej do južnej steny predsiene, čím obchádza vstup komory. V južnej stene komory je vchod do zásobnej miestnosti. Sarkofág z červeného granitu stojí pri západnej stene. Pred ním sa nachádza alabastrový oltár venovaný faraónovi. Subštruktúra pripomína bludisko, napriek tomu pyramída bola vykradnutá už v staroveku.^[3] Usporiadanie komory a chodieb okolo nej môže znázorňovať mýtickú Usirovu hrobku.^[4]

Pyramídový komplex

Okolo pyramídy bežal nízky kamenný múr s kanálom na odvod zrážkovej vody. Pred východnou stenou pyramídy stál nezvyčajne malý zádušný chrám, ktorý je dnes zničený.^[4] Existujú náznaky, že v ňom bola použitá žulová výzdoba.^[5] Pred severnou stenou bola severná kaplnka, ktorá pri ostatných pyramídach chránila vstup do vnútorných priestorov. Pri severovýchodnom nároží stála malá pyramída, pravdepodobne patriaca kráľovnej. Vedľa nej, smerom na západ leží v rade osem mastáb. Ich priestory sú vytesané do skalného podložia. Obklad mala len jedna z nich. V pyramídovom komplexe, obohnanom hlineným múrom, sa nachádza niekoľko hrobiek rodinných príslušníkov a pozostatky stavby s nádvorím, ktorú niektorí egyptológovia považujú za kaplnku sviatku Sed. Pri múre bolo vysadených 42 stromov.^[4] Poloha údolného chrámu je známa, nachádza sa pomerne ďaleko a možno pyramídový komplex vôbec nebol s ním spojený vzostupnou cestou. Celé usporiadanie systému chodieb a niektorých prvkov v pyramídovom komplexe reprezentuje osiridovský mýtus o smrti a zmŕtvychvstaní boha.^[5]

Zo severovýchodnej strany k areálu priliehalo rozsiahle sídlisko robotníkov a úradníkov, ktorí pracovali na stavbe a neskôr v jeho zádušnom kulte. Dnes sa je známe ako Káhún a je jedným z prameňov štúdia staroegyptského urbanizmu. Okolo pyramídového komplexu sa rozprestierajú súkromné pohrebiská, dôležitou je Inpyho hrobka. Priamo severne pred pyramídou je kráľovská hrobka č. 621.^[4]

Výskum

Pyramídu zbežne skúmala už Lepsiusova výprava v polovici 19. storočia. Viac sa jej venoval až Petrie, ktorý tiež našiel aj jej vstup a súbor šperkov a iných predmetov z výbavy princeznej Sithathoriunet, tzv. Poklad z Illáhunu, ktoré sa dnes nachádzajú v Egyptskom múzeu v Káhire.^[6] V pyramíde, v pohrebnej komore našiel pozostatky kráľovskej výbavy – zlatú kobru pravdepodobne z čelenky sochy panovníka a kosti dolnej končatiny, možno pozostatky jeho múmie.^[1]

Referencie

Pozri aj

• Zoznam egyptských pyramíd
• Lepsiusov zoznam pyramíd

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyramída Senusreta II.

Literatúra

• Arnold, Dieter (2003), The Encyclopedia of Ancient Egyptian Architecture, Princeton University Press, ISBN 0691114889 
• Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
• Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171