Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Zemská atmosféra prepúšťa rádiové žiarenie s vlnovou dĺžkou 1 mm až 30 m (tzv. rádiové okno). Rádiové vlny v rozsahu 9 kHz až 3000 GHz sa používajú na prenos informácií v oboroch ako rozhlas, televízia, rádioamatérstvo alebo rádiom ovládaný model. Štúdiom vesmírneho rádiového žiarenia sa zaoberá rádioastronómia.

• dlhé vlny (DV, 1-10 kilometrov);
• stredné vlny (SV, 100-1000 metrov);
• krátke vlny (KV, 10-100 metrov);
• veľmi krátke vlny (VKV, 1-10 metrov) označované tiež ako VHF (z angl. Very High Frequency) je kmitočtové pásmo v rozmedzí 30 - 300 MHz genericky využívané v rozhlase, ale tiež používané ako najstaršie pásma analógovej televízie tzv. I. - II. pásmo, t.j. 1. - 12. kanál, 48 - 230 MHz;
• ultrakrátke vlny (UKV, 10-1 decimetrov) označované tiež ako UHF (z angl. Ultra High Frequency) je kmitočtové pásmo v rozmedzí 300 - 3000 MHz, okrem toho, že ho všeobecne využívajú GSM technológie, sa tiež používa v oblasti pásma „novšej“ analógovej televízie tzv. IV. - V. pásmo, t.j. 21. - 69. kanál, 470 - 862 MHz;

Rádiové vlny prvýkrát predpovedala matematická práca vykonaná v roku 1867 škótskym matematickým fyzikom Jamesom Clerkom Maxwellom. Jeho matematická teória, ktorá sa teraz nazýva Maxwellove rovnice, predpovedala, že spojené elektrické a magnetické pole môže cestovať vesmírom ako „elektromagnetická vlna“. Maxwell navrhol, aby svetlo pozostávalo z elektromagnetických vĺn veľmi krátkej vlnovej dĺžky. V roku 1887 nemecký fyzik Heinrich Hertz demonštroval realitu Maxwellových elektromagnetických vĺn experimentálnym generovaním rádiových vĺn vo svojom laboratóriu a ukázal, že vykazujú rovnaké vlnové vlastnosti ako svetlo: stojaté vlny, lom, difrakcia a polarizácia. Taliansky vynálezca Guglielmo Marconi vyvinul prvé praktické rádiové vysielače a prijímače okolo rokov 1894–1895. Za rozhlasové práce dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1909. Rádiová komunikácia sa začala komerčne používať okolo roku 1900. Okolo roku 1912 pôvodný názov, „Hertzova vlna“ nahradil moderný výraz „rádiová vlna“.

Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.