Résistance (franc. la Résistance – Odpor) boli viaceré francúzske hnutia odporu proti nemeckej okupácii a kolaboračnej francúzskej vláde počas druhej svetovej vojny od 22. júna 1940 až do oslobodenia v roku 1944.

Vo Francúzsku bolo hnutie odporu podriadené výboru Slobodného Francúzska v Londýne, ktoré viedol generál Charles de Gaulle a ktorý pôsobil ako francúzska exilová vláda. Členovia tohto hnutia organizovali pomoc vojnový zajatcom, propagandu, sabotáže, diverzie a ozbrojené akcie za podpory spojeneckých štátov. Podobnú činnosť viedlo aj komunistické partizánske hnutie.

Hnutie odporu sa začalo organizovať prakticky ihneď potom ako maršal Philippe Pétain v roku 1940 uzavrel s nacistickým Nemeckom prímerie.

Akcie hnutia odporu

V roku 1940 začali v Paríži prvé študentské demonštrácie proti nemeckej okupácii a vláde vo Vichy, ktorá bola ustavená ako orgán spolupráce s nemeckou vládou a v čele ktorej stál maršal Philippe Pétain.

V roku 1942 gaullisti z Londýna a členovia hnutia odporu koordinovali svoje akcie proti rastúcim nemeckým a vládnym represiám. Posilnenie organizácie nastalo po zjednotení politických síl hnutia odporu: delegát de Gaulla Jean Moulin, schopný organizátor, sa stal predsedom rady hnutia odporu, ktorého súčasťou boli aktívne politické sily: komunisti, socialisti, radikáli, kresťanskí demokrati. Až v roku 1944 vznikli Francúzske vnútorné sily. V poslednom roku okupácie prišlo k značnému nárastu bojových akcií, sabotáži a diverzie.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Résistance

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Résistance na českej Wikipédii.