O pojme kňaz u starých Slovanov (knieža a podobne) pozri kňaz (Slovania).

Kňaz (ženský rod kňažka alebo kňazka) je (najmä v tradičných kresťanských cirkvách) osoba, ktorá viac či menej výlučne vykonáva náboženské úkony ako svoje zamestnanie.

Výraz kňazstvo znamená a) súhrn kňazov, kňazi ako celok, alebo b) (cudzím slovom sacerdócium) kňazský stav, povolanie, úrad či hodnosť kňaza.

Dejiny

V priebehu dejín kňazskú funkciu vykonával často kráľ (Mezopotámia, Egypt). V tomto prípade kráľovi pomáha širšie kňazstvo, často dedičné. V starom Izraeli bola funkcia kňaza, kráľa a proroka striktne oddelená - zmiešanie kráľovskej a kňazskej autority bolo neprípustné a bolo vnímané ako ťažký hriech.

Staroveký Egypt

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kňaz v starovekom Egypte

Judeokresťanské kňazstvo

Starozákonné kňazstvo

U patriarchov v židovstve sa nenachádza nič podobné (neexistuje kvalifikovaný kňaz Boha Abraháma, Izáka a Jakuba). Léviho národ do čias Exodu je iba svetským kmeňom, bez posvätných funkcií.

Až počnúc Mojžišom, ktorý bol z levitského kmeňa, vzniká určitá špecializácia na kultové funkcie. No popri levitskom kňazstve sa ďalej udržiava rodinné kňazstvo.

Za čias monarchie vykonáva kráľ viaceré funkcie (medzi nimi aj kňazské): prináša obety, požehnáva ľud; je skôr akýmsi patrónom kňazstva, ale nie je členom posvätnej kasty.

V roku 621 pred Kr. Joziáš zrušil miestne svätyne, nastolil tak levitský monopol a zvrchovanosť jeruzalemského kňazstva. Joziášovou reformou, ktorá prekračovala predpisy Deuteronómia (Dt 18,6nn) vzniká rozlišovanie medzi kňazmi a levitmi.

Pádom chrámu a monarchie 587 pred Kr. kňazstvo je oslobodené od vplyvov a pokušení politickej moci a stáva sa tak náboženským vodcom národa. Kňazská hierarchia pozostávala z veľkňaza, pod ním sú kňazi, synovia Árona a napokon leviti (nižšie duchovenstvo). K levitom sa pridružujú speváci a vrátnici.

Do roku 172 pred Kr. neboli v hierarchii žiadne zmeny. Až v roku 171 pred Kr. bol pre politické intrigy zavraždený Oniáš III. - posledný veľkňaz pochádzajúci od Sadoka a králi Sýrie ustanovujú jeho nástupcov bez ohľadu na jeho rodokmeň. Z nich sa stávajú viac politickí a vojenskí ako náboženskí vodcovia, čím vyvolávajú opozíciu farizejov. Nakoniec, počnúc Herodesom, veľkňazov určuje politická moc. Veľkňazov si vyberali z veľkých kňazských rodín.

Kňazské funkcie

V starodávnych náboženstvách sú kňazi služobníkmi kultu, strážcami posvätných tradícií. V Izraeli napriek spoločenskému vývinu, kňazstvo vždy vykonáva dve základné služby:

• služba kultu
• služba slova

Služba kultu

Kňaz je človekom svätyne. Prijíma veriacich v Božom dome, predsedá pri liturgii. V judaizme a katolicizme je hlavným úkonom prinášať obetu, kde vystupuje ako prostredník medzi Bohom a ľudom. Bohu prináša obetu veriacich a veriacim prináša Božie požehnanie. Rovnako postupuje Mojžiš pri obete zmluvy na Sinaji (Ex 24, 4-8). V novozákonnom protestantskom kresťanstve už kňaz obetu neprináša - pretože jedinú dostatočnú obeť priniesol Ježiš Kristus.

Služba slova

V Mezopotámii a v Egypte vykonával kňaz veštenie. V starodávnom Izraeli podobne narába s efodom, alebo s urimom a tumimom, po Dávidovi sa tieto úkony už vo Svätom písme nespomínajú, lebo Božie slovo sa k ľudu dostáva inou cestou: cez rozprávanie prorokov. Tí poukazujú na významné spomienky z minulosti a nachádzajú zmysel. Kňazi sú služobníkmi tohto slova, opakujú veriacim rozprávania ktoré zdôvodňujú vieru. Pri obnovách Zmluvy oni vyhlasujú Tóru a vykonávajú úlohu sudcu (Dt 17,8-13). Starajú sa o redakciu Zákona.

Novozákonné kňazstvo

Ani jeden novozákonný text pre zodpovedných činiteľov Cirkvi nedáva meno kňaz. Ale podobne ako v Starom Zákone kňazstvo Božieho ľudu môžu podľa katolicizmu konkrétne vykonávať iba Bohom povolaní služobníci.

Ježiš si vyvolil 12 apoštolov, pripravil ich na službu slova a podľa rímsko-katolíckej teológie im zveril zodpovednosť za Cirkev a v posledný večer im zveril Eucharistiu.

Apoštoli neskôr ustanovujú podľa príkladu Ježiša Krista zodpovedných ľudí, aby pokračovali v ich činnosti. Niektorí majú titul starší, v ňom môžeme hľadať pôvod slova kňaz, presbyter. Sv. Pavol tým, čo sú zodpovední za spoločenstvá, dáva kňazské tituly: správcovia Božích tajomstiev (Kor 4,1n), služobníci novej Zmluvy (Kor 3,6). Sv. Pavol definuje kázanie ako liturgickú službu (Rim 1,9; 15,15n). Tu kdesi môžeme nájsť tradíciu o služobnom kňazstve, teda už nie kasta privilegovaných. Kňaz sa stáva, nie sluhom, ale služobníkom Božieho ľudu.

V evanjelikálnom a letnično-charizmatickom protestantskom kresťanstve je ako kňaz vnímaný každý znovuzrodený veriaci, akceptuje sa všeobecné kňazstvo znovuzrodených veriacich.

Rehoľné kňazstvo

Služobné kňazstvo v Spoločnosti Ježišovej je podstatným znakom tejto rehoľnej spoločnosti, ktorú založil sv. Ignác a ktorá sa uskutočňuje vo všetkých kútoch sveta a v rozličných kultúrach. V dnešnej dobe je úlohou jezuitského služobného kňazstva služba viery a podporovanie v ľudskej spoločnosti. Táto služba sa osobitne zameriava na tých, čo ešte nepočuli evanjelium; na tých, čo sú na okraji Cirkvi alebo spoločnosti; na tých, ktorým sa upiera ľudská dôstojnosť; na tých, čo sú bez hlasu a bez moci; na tých, čo sú slabí vo viere alebo sa jej odcudzili; na tých, ktorých bieda je väčšia, ako vládzu uniesť. Pre jezuitského kňaza je to práve svet, kde má byť najviac aktívny v mene uzdravujúceho a uzmierujúceho Krista.

Najpodstatnejším znakom, ktorý charakterizuje kňaza – jezuitu, je dávanie duchovných cvičení. Pravá jezuitská kňazská služba dnešnej doby, je založená: v službe kázania, v službe vnútorného života; v službe spovedania a vyučovania; v službe vysluhovania sviatostí; katechéza detí a nevzdelaných ľudí; a v službe angažovania sa v sociálnej oblasti. Každá apoštolská činnosť a služba má smerovať k napomáhaniu spravodlivosti, a to najmä týmito spôsobmi:

• priama služba chudobným a spoločenstvo s nimi
• rozvíjanie podvedomia požiadaviek spravodlivosti spojené so sociálnou zodpovednosťou za jej dosiahnutie
• účasť na mobilizovaní sociálnych síl s cieľom vytvoriť spravodlivejší sociálny poriadok.

Kňaz má vedieť používať všetky dobré prostriedky tohto sveta. Jezuitskí kňazi majú robiť to, čo pokladajú za najnaliehavejšie a najužitočnejšie apoštolské úlohy bez ohľadu na vlastnú osobnú odmenu alebo kultúrne alebo triedne rozdelenie. Sv. Ignác však pre usmernenie dodáva: „Aby sa každý usiloval zo všetkých síl, dosiahnuť tento cieľ, a každý nech to robí podľa milosti, ktorú mu udelil Duch Svätý...“

Referencie

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kňaz
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kňaz
• Wikislovník ponúka heslo Kňaz

Externé odkazy

• Xavier, Léon-Dufour:Slovník biblickej teológie; Dobrá kniha, Trnava 2003.