Súradnice: 49° 17' 36” s. š., 21° 16' 33” v. d.

Radničné námestie v Bardejove tvorí centrálnu historickú mestskú zónu tohto okresného mesta v Prešovskom kraji.

Bardejovské centrálne námestie je významným dokladom uplatňovania stavebných slohov (počnúc gotickým) a predstavuje ucelený urbanistický súbor stavieb charakteristických pre stredoveké mesto.

Vznik centrálneho priestoru

Vznik centrálneho námestia súvisel so spoločensko-hospodárskou funkciou tohto priestranstva. Rast počtu obyvateľov a narastajúca prosperita mesta viedli k potrebe vytvorenia ústredného spoločenského priestoru. Tak v strede historického mesta vzniklo námestie, obkolesené zo všetkých strán budovami.

Najväčšia hustota zástavby je sústredená na troch stranách – južnej, západnej a východnej, ktoré tvorí súvislý rad viacpodlažných meštianskych a remeselníckych domov, stojacich na úzkych gotických parcelách. Svojími priečeliami sú domy obrátené do námestia. Severné ohraničenie námestia zaberá najmonumentálnejšia stavba – farský kostol sv. Egídia.

Ústredný bod celého priestoru predstavuje jedinečná budova goticko-renesančnej mestskej radnice.

Do námestia ústia všetky významné ulice historického jadra mesta.

Vývin námestia

Po počiatočnej spontánnej výstavbe mesta sa základná urbanistika zmenila od polovice 14. storočia. V roku 1352 v súvislosti s možným ohrozením kráľovských miest prikázal kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou obohnať mesto hradbami. Súčasne s ich výstavbou tak vznikala plánovitá sieť ulíc, ústiacich na centrálnom mestskom priestranstve. Od nepamäti na ňom prebiehal takmer všetok spoločenský a hospodársky život.

Už v roku 1320 dostal Bardejov od kráľa Karola I. Róberta privilégium, podľa ktorého sa v meste mohol konať osemdňový jarmok. Kráľ Žigmund Luxemburský predĺžil v roku 1403 čas jeho trvania na šestnásť dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Miestom konania jarmokov bývalo priestranstvo centrálneho mestského námestia.

Bardejovský meštiansky dom

Stojí na obdĺžnikovom pôdoryse s hlavným priečelím obráteným do námestia. Celou dĺžkou zástavby prechádza vstupná chodba, ktorá je prejazdná a pôvodne slúžila pre povozy prechádzajúce na dvor. Slúžila zároveň ako prístupná časť do ostatných priestorov domu. V prejazde bolo niekoľko portálov, z ktorých čelný býval najdôležitejší a jeho stvárňovaniu sa venovala najväčšia pozornosť.

Domy sú väčšinou poschodové, dvojtraktové. Predný trakt mal obchodnú (prízemie domu) a obytnú funkciu (poschodie), zadný slúžil ako hospodárska základňa domu (bývali tu dielne alebo sklady). Za pozornosť stoja i pivnice domov so zachovanou stredovekou dispozíciou, ktoré sa rozprestierajú zvyčajne pod celou stavbou.

Zástavba Radničného námestia predstavuje takmer všetky slohové obdobia – od gotiky cez renesanciu, barok až po secesiu. V závislosti od doby svojho vzniku majú domy na fasádach, portáloch, oblokoch a klenbách umeleckú výzdobu.

Významné stavby

Najcharakteristický obraz Radničného námestia vytvára ucelený rad štyridsiatichšiestich domov, ktoré ohraničujú jeho tri strany. Viaceré z nich sú samé významnými historickými pamiatkami dokumentujúcimi vývoj staviteľstva na území Slovenska.

Bazilika svätého Egídia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika svätého Egídia (Bardejov)

Pôvodne gotická sakrálna stavba z polovice 14. storočia, pozoruhodná najmä interiérovým vybavením – unikátnou kolekciou jedenástich gotických krídlových oltárov.

Mestská radnica

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská radnica (Bardejov)

Goticko-renesančná stavba zo začiatku 16. storočia postavená pre potreby mestskej rady.

Humanistické gymnázium

Bližšie informácie v hlavnom článku: Humanistické gymnázium (Bardejov)

Budova bývalej latinskej školy založenej v roku 1538, stojaca v tesnom susedstve Baziliky svätého Egídia.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radničné námestie (Bardejov)

Zdroje

• Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
• A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976