Ralská pahorkatina
geomorfologický celok
Ralská pahorkatina, vrch Ralsko
Štát	Česko
Región	Severočeský
Okresy	Česká Lípa, Mělník, Litoměřice, Liberec, Mladá boleslav
Nadradená jednotka	Severočeská tabule
Susedné jednotky	Jičínská pahorkatina Ještědsko-kozákovský hřbet Lužické hory České středohoří Dolnooharská tabule Jizerská tabule[1]
Podradené jednotky	Dokeská pahorkatina Zákupská pahorkatina
Súradnice	50°36′30″S 14°36′21″V / 50,6083333°S 14,6058333°V / 50.6083333; 14.6058333
Najvyšší bod	Ralsko
- výška	696 m n. m.
Rozloha	1 354,9 km² (135 490 ha)
Geologické zloženie	pieskovec, kremenec, slieňovec, čadič, znelec, trachyt
Ralská pahorkatina na mape Česka
Wikimedia Commons: Ralská pahorkatina
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ralská pahorkatina je geomorfologický celok na západe Severočeskej tabule. Zaberá prevažnú časť okresu Česká Lípa, východ okresu Litoměřice, sever okresu Mělník, juhozápad okresu Liberec a malú severozápadnú časť okresu Mladá Boleslav. Najvyšším vrchom je Ralsko (696m). V západnej časti pahorkatiny sa nachádza CHKO Kokořínsko.

Charakteristika územia

Je to členitá pahorkatina na vrchnokriedových kvádrových kremenných, miestami ílovitých a vápnitých pieskovcoch, v menšej miere na slieňovcoch, piesočnatých slieňovcoch a ílovcoch, s početnými drobnými telesami treťohorných sopečných hornín (žily, výplne sopúchov, lakolity). Vznikol štruktúrne denudačný reliéf sedimentárnych stupňovín, plytkých kotlín s riečnymi terasami a rašeliniskami, rozsiahlych zarovnaných povrchov typu kryopedimentov. V kvádrových pieskovcoch sú kaňonovité a tiesňavovité údolia a početné tvary zvetrávania a odnosu horniny. Charakteristické sú početné vrchy na neovulkanitoch, vypreparovaných čadičových, znelcových a trachytových horninách, ktoré vytvárajú krajinné dominanty. Do povodia horného toku Panenského potoka prenikol cez Jítravské sedlo v dobe halštrovského a sálskeho zaľadnenia pevninský ľadovec. Na severovýchode sú rozsiahle montánne antropogénne tvary.^[1]

Poloha

Ralská pahorkatina sa tiahne v smere juhozápad - severovýchod. Na severovýchode je ohraničená Ještědsko-kozákovským chrbtom. Na severe sa stýka s Lužickými horami, línia medzi nimi je vedená medzi Novým Borom, Svorom, Mařenicami, Heřmanicami v Podještedí a obcou Kněžice.^[2] Na severozápade medzi Novým Borom a Litoměřicami nadväzuje na České středohoří, s ktorým má vôbec najdlhšiu hranicu z okolitých celkov. Na západe pozvoľna klesá k Labe, blízko ktorého pravého brehu sa medzi Liběchovom a Litoměřicami stýka s Dolnooharskou tabuľou. Na juhovýchode celok plynule prechádza do Jizerskej tabule a dosahuje takmer k mestu Mělník. Na východe pri meste Český Dub susedí s druhým celkom Severočeskej tabule, Jičínskou pahorkatinou, s ktorou má najkratšiu hranicu z okolitých celkov.^[1]

Členenie

Celok Ralskej pahorkatiny (podľa Demka VIA-1) má v geomorfologickom členení dva podcelky. Prevažnú časť tvoria na juhozápade Dokeská pahorkatina (VIA-1A), na severovýchode je Zákupská pahorkatina (VIA-1B). Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom deviatich okrskov^[1]:

Väčšie mestá

Na území celku leží okresné mesto Česká Lípa a sčasti tiež Litoměřice, z ďalších menších miest tu sú Nový Bor, Cvikov, Jablonné v Podještědí, Zákupy, Mimoň, Stráž pod Ralskem, Doksy, Dubá, Úštěk, Ralsko a z menšej časti Štětí.

Najvyššie vrcholy

Uvedené sú všetky s aktuálnou výškou nad 500 metrov. Výška u niektorých vrchov sa časom znižuje ťažbou kameňa (napr. Maršovický vrch, Tlustec).

• Ralsko (696 m), Zákupská pahorkatina
• Jezevčí vrch (665 m), Zákupská pahorkatina
• Vlhošť (613 m), Dokeská pahorkatina
• Velký Bezděz (604 m), Dokeská pahorkatina
• Tlustec (591 m), Zákupská pahorkatina
• Zelený vrch (586 m), Zákupská pahorkatina
• Malý Bezděz (578 m), Dokeská pahorkatina
• Mazova horka (569 m), Zákupská pahorkatina
• Holubník (562 m), Zákupská pahorkatina
• Ortel (554 m), Zákupská pahorkatina
• Ostrá horka (552 m), Zákupská pahorkatina
• Ronov (552 m), Dokeská pahorkatina
• Tisový vrch (540 m), Zákupská pahorkatina
• Slavíček, (535 m), Zákupská pahorkatina
• Velký Jelení vrch (514 m), Zákupská pahorkatina
• Vrátenská hora (508 m), Dokeská pahorkatina
• Stříbrník (507 m), Zákupská pahorkatina
• Jelínka (504 m), Zákupská pahorkatina
• Činkův kopec (502 m), Zákupská pahorkatina
• Zábrdský kopec (501 m), Zákupská pahorkatina
• Kostelní vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
• Malý Jelení vrch (500 m), Zákupská pahorkatina

Hydrografia

Územie je odvodňované riekou Ploučnicou a menšími pravostranným prítokmi Labe (Pšovka, Liběchovka, Obrtka a Úštěcký potok). Na druhej strane potom prítokmi Jizery (Zábrdka, Mohelka).

Fotogaléria niektorých vrchov

• 
  Jezevčí vrch
• 
  Svahy Vlhoště
• 
  Malý a Velký Bezděz
• 
  Tlustec od Brništského rybníka
• 
  Zelený vrch nad Cvikovom
• 
  Ortel neďaleko Cvikova
• 
  Ronov z Vlhošťa
• 
  Slavíček a Tisový vrch

Referencie

1. ↑ ^{a b c d} DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
2. ↑ HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha 1 : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část - Povrch, s. 16.

Pozri aj

• Geomorfologické členenie Česka
• Zoznam vrchov a kopcov v okrese Česká Lípa

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ralská pahorkatina

Externé odkazy

• Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)
• Web Treking o členení oblastí
• Web České hory
• Geomorfologické členenie Libereckého kraja (J. Demek et al. 1987) Archivované 2012-04-09 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ralská pahorkatina na českej Wikipédii.