Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)

	Ranobyzantský keramický komplex; (Ранновизантийски керамичен комплекс)
	zvyšky ranobyzantského keramického centra
	pohľad na areál
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Rajón	Centralen
Súradnice	42°8′34″S 24°44′45″V / 42,14278°S 24,74583°V
Vznik	5. – 6. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	ruiny, zakonzervovaný
	Wikimedia Commons: Early-byzantine ceramic complex, Plovdiv
	Geografický portál

Súradnice: 42°8′34″S 24°44′45″V / 42,14278°S 24,74583°V

Ranobyzantský keramický komplex (bulh. Ранновизантийски керамичен комплекс – Rannovizantijski keramičen kompleks),^[1]^[2]^[3] známy aj pod názvom antické keramické pece (bulh. Антични керамични пещи – Antični keramični pešti), alebo rímske keramické pece (bulh. Римските керамични пещи – Rimskite keramični pešti)^[4] sú zvyšky stavby keramického centra v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.^[5]^[3]^[1]^[2]^[4]

Poloha

Komplex sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v severozápadnom rohu parku^[5] Car-Simeonova gradina v tesnej blízkosti ulice „Gladston“ (bulh. улица „Гладстон“, doslova Gladstoneova ulica)^[5]^[1]^[4] oproti budove Mestskej umeleckej galérie.^[4]

V dobe svojho vzniku ležalo keramické centrum mimo samotného mesta na jeho okraji. Bolo to z dôvodu, že už od čias Starovekého Ríma bol platný zákon, ktorý zakazoval stavať keramické dielne v centrálnych častiach miest z dôvodu silného znečistenia ovzdušia.^[2]

Charakteristika

Komplex predstavuje zvyšky jedného z keramických centier, ktoré vznikali na území dnešného Plovdivu v období neskorej antiky. Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú koncom 4. storočia, zostal Plovdiv súčasťou východnej Byzantskej ríše a ako administratívne a kultúrne centrum provincie Trácia, bol aj centrom remeselným. Jednou z najvýznamnejších skupín v meste sa stala kamenárska gilda a s ňou súvisiace odvetvia. Plovdiv sa tak v tom čase stal centrom výroby hrnčiarskych a keramických produktov v celej provincii.^[2]

Komplex pozostáva z dvoch keramických pecí, ležiacich blízko pri sebe.^[5]

Pec č. 1 (ležiaca východnejšie)

Celkové rozmery pece sú 3,30 x 3,05 metra. Pec má štvoruholníkový pôdorys. Skladá sa z dolnej komory (vkopaná do zeme a postavená z tehál pospájaných a oblepených hlinou), podporných stien (dvojice protiľahlých arkád, ktoré podopierajú steny dolnej komory a centrálne sa zbiehajú tvoriac tak jej celý oporný systém, z tehál spájaných aj oblepených hlinou), roštu (formovaný z horizontálnych radov tehál, spájaných hlinou), hornej komory (čiastočne vkopaná do zeme, zodpovedá rozmerom dolnej komory), kanálu (nachádza sa v západnej časti, vytvarovaný z tehál do tvaru arkády) a predpecovou jamou s pôdorysom nepravidelného štvoruholníka, ktorá je spoločná pre obidve pece.^[5]

Pec č. 2 (ležiaca západnejšie)

Druhá pec má taktiež štvoruholníkový pôdorys, s celkovými rozmermi 2,84 x 2,55 metra je však o niečo menšia. Skladá sa z rovnakých a rovnako umiestnených častí ako prvá pec s tým rozdielom, že kanál je v prípade tejto pece umiestnený v jej severnej časti.^[5]

Dejiny

Vznik

Keramické centrum vzniklo pravdepodobne v priebehu 5. – 6. storočia. V priebehu prvého výskumu v 80. rokoch 20. storočia určila archeologička R. Moreva obdobie vzniku medzi 6. a 11. storočie. Toto obdobie určila na základe veku staršej nekropoly, ktorá sa predtým na mieste nachádzala a ktorú umiestnila do obdobia 5. – 6. storočia. Tieto poznatky boli pri neskorších výskumoch korigované M. Martinovovou-Kiutovovou, ktorá posunula obdobie posledného využívania nekropoly do 4. storočia a vznik keramického komplexu s najväčšou pravdepodobnosťou do obdobia 5. – 6. storočia, keď v okolí vznikali aj iné remeselné dielne, pričom nevylučuje, že komplex mohol vzniknúť dokonca už v druhej polovici 4. storočia.^[5]

V modernej dobe

V 80. rokoch 20. storočia prebehol archeologický výskum lokality.^[4] Existovalo niekoľko projektov, ktoré boli zamerané na ďalší výskum ako aj konzerváciu, prípadne aj reštauráciu lokality,^[4] okrem iných napríklad projekt v spolupráci s Šumenskou univerzitou,^[4]^[3] žiadny z nich sa však nakoniec neuskutočnil.^[4] Prebehli však menšie archeologické výskumy.^[5] Do budúcna však existujú plány na celkovú reštauráciu lokality.^[4]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[1]

Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 6 z roku 1995. Ako dôvod pamiatkovej ochrany je uvedená archeologická hodnota stavby. Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Rannovizantijski keramičen kompleks (bulh. Ранновизантийски керамичен комплекс, doslova Ranobyzantský keramický komplex).^[1]

Galéria

pohľad na pec č. 1
arkierovité podpery u pece č. 1
pohľad na pec č. 2
tabuľa upozorňujúca na archeologickú lokalitu a obmedzujúca vstup

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e mc.government.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ancient-stadium-plovdiv.eu
↑ ^a ^b ^c plovdiv.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ marica.bg
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h CHARIZANOV, Aleksandăr. Pešti za keramika v dnešnite bălgarski zemi prez I – VI vek. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen archeologičeski institut s muzej. 2019. 700 s. ISBN 9789549472790. S. 609 – 613. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[mc.government.bg-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e mc.government.bg

[ancient-stadium-plovdiv.eu-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ancient-stadium-plovdiv.eu

[plovdiv.bg-3] vdiv.bg

[marica.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ marica.bg

[ref1-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h CHARIZANOV, Aleksandăr. Pešti za keramika v dnešnite bălgarski zemi prez I – VI vek. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen archeologičeski institut s muzej. 2019. 700 s. ISBN 9789549472790. S. 609 – 613. (po bulharsky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]